späť                                                                                                                                                                                                                          ďalej                                  

Archív liniek môkjho boja a obrany proti prenasledovaniu

Úvod  Mama  Ponuka  Súkromné   Súdne spory  17.november:  Ja prihovory Blogy:  Filip SME Kniha SME  PRAVDA  HN Molnár  Všetky  Pi.oviny   Nove-Bolvar  Občiansky tribunal  Jozefka  video na disku  Verči

Súdne spory-spis-znacky-web  Video Navrat  Martoš  Zastupoteľsto1… https://www.youtube.com/watch?v=af_XTlUqGZo&t=98s  TV https://www.youtube.com/watch?v=iSnhXzD8954 ocenenie

Česká ambasáda http://www.mzv.sk/praha  Ministerstvo https://www.facebook.com/mzv.sk?ref=br_rs  Register https://www.mzv.sk/Register  Marcelka Praha

Stiahni video z youtube  http://www.clipconverter.cc/   iny konventor  https://www.onlinevideoconverter.com/video-converter   Instal chrome

List prezidentovi: http://koloseo.blog.pravda.sk/2014/07/25/otvoreny-list-prezidentovi-andreiovi-kiskovi-zastvate-tajny-dohlad-nad-obcanmi-ktorym-sa-cielen-rozkladaju-rodiny/

List Ficovi: http://koloseo.blog.pravda.sk/2016/07/09/otvoreny-list-predsedovi-vlady-robertovi-ficovi-ziadost-o-nahradu-skody-za-nevymozitelnost-prava-na-slovensku-aj-vasou-vinou/

http://koloseo.blog.pravda.sk/2014/07/25/otvoreny-list-prezidentovi-andreiovi-kiskovi-zastvate-tajny-dohlad-nad-obcanmi-ktorym-sa-cielen-rozkladaju-rodiny/

Úvod

Výzva: https://www.youtube.com/watch?v=Ju8pkgeUl4c&feature=youtu.be

Zverejnené: 13. 7. 2015

Výzva pre Róberta Fica na verejnú diskusiu s občanom, ktorý sa stal obeťou tajného dohľadu nad občanmi inak povedané obeťou nezákonného hromadného zbierania informácii o aktivistov, ktorí nesúhlasia s politikou SMER-chorá demokracia, natočil Slobodný občan neskoršie zmazané doposiaľ pán Robert Fico 

 

Reportáž Markíza: https://youtu.be/bK8MSu4G51g

https://www.youtube.com/watch?v=bK8MSu4G51g&feature=youtu.be

Počas mojej dlhodobej neprítomnosti boli prevedené moje vlastnícke práva k rodinnému domu na Devínskej ceste 16 v roku 1995. Do dnešného dňa polícia a prokuratúra neni schopná zistiť, kto v mojom mene podpísal zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby čím by sa preukázal podvod. Tajný dohľad nad občanmi bráni spravodlivosti, podľa môjho názoru za týmto nelegálnym trestom bezdomovstva stojí trojčlenná bunka bývalýách príslušnikov Štb.

Reportáž TA3:  https://youtu.be/spvSWxdFLQg

https://www.youtube.com/watch?v=spvSWxdFLQg&feature=youtu.be

Tajný dohľad nad občanmi kryje dražobné mafie. Podľa Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd je: "prechod vlastníckych práv v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlstníka je svojvólne konanie a v žiadnej demokratickej spoločnosti, ktorá sa hlási k právnemu štátu sa nikdy nemôže považovať za zákonné"

Príčinné súvislosti viedli k rozpadu rodiny a Generálna prokuratúra od roku 2005 mlčí!! Dokedy"""

https://www.facebook.com/maria.urminska?fref=pb&hc_location=friends_tab&pnref=friends.all

Podvody s bytmi: 1.časť http://youtu.be/YqlrRyGHrCQ   2.časť  http://youtu.be/iSnhXzD8954  3. časť: http://youtu.be/LuegAW09pVs

4. časť zastupiteľstvo  http://youtu.be/af_XTlUqGZo

Záznam zo zastupiteľstva na ktorom sa prerokoval aj bod týkajúci sa podvodmi s bytmi a prehovoril aj občan Molnár, ktorý sa cíti byť aj s rodinou poškodený

 

Registrácia cesty  https://www.mzv.sk/Register kód E0BF809E484C 

Mama

Konanie v rozpore s dobrými mravmi:

Návrh na určenie výživného pre spoločnú domácnosť - príprava na zradu svojho manžela

http://www.koloseo.info/sudy/13P190/default.htm 

Trestné 1 ukradla mi syna a mna urobila bezdomovca

http://www.koloseo.info/prokuratura/010513/default.htm 

Trestné 2 robila podvody na úkor rodiny

http://www.koloseo.info/prokuratura/270513/default.htm

Trestnén 3 jej sestra všetko z politických dôvodov zariadila

http://www.koloseo.info/prokuratura/orp67/default.htm

Trestné 4 jej konania hraničí s týraním blízkej osoby

 

 

http://www.youtube.com/user/chorademokracia

Ako odplata aby som na syna nemal vplyv - politická objednávka

https://www.youtube.com/watch?v=4Zoq0aczY0I&list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 Združenie, ktoré vďaka jej zrade prestalo existovať

www.koloseo.info

 

Pohľadávka

 

PS: Ak by ste mali záujem o sponzorský dar, prosím sprostredkujte mi právnika

viac na www.koloseo.info/ponuka

alebo aj www.koloseo.info/lucenec

 

Spoveď Veroniky Krywultovej:

1. časť http://youtu.be/NgjWg2e8iJ4 
2. Spoveď (2) Veroniky Krywultovej  http://www.youtube.com/watch?v=V1SNkkh40Jg&feature=colike

Mama

Konanie v rozpore s dobrými mravmi:

Únos syna – podne na vyhlásenie pátrania

http://www.koloseo.info/genprokdan/patranie/

Návrh na určenie výživného pre spoločnú domácnosť - príprava na zradu svojho manžela

http://www.koloseo.info/sudy/13P190/default.htm 

Trestné 1 ukradla mi syna a mna urobila bezdomovca

http://www.koloseo.info/prokuratura/010513/default.htm 

Trestné 2 robila podvody na úkor rodiny

http://www.koloseo.info/prokuratura/270513/default.htm

Trestné 3 jej sestra všetko z politických dôvodov zariadila

http://www.koloseo.info/prokuratura/orp67/default.htm

Podvodny úver pre J.Slotu

http://www.koloseo.info/prokuratura/010614/

http://www.koloseo.info/genprokdan/

Miško tyranie Trestne

http://www.koloseo.info/miskotyranie/

Miško pokus o aebevraždu

http://www.koloseo.info/miskopsychina/

 

Súdy : Výživné  http://www.koloseo.info/sudy/13P190/default.htm 

Rozvod: http://www.koloseo.info/sudy/4C180/

Ochrana osobnosti: http://www.koloseo.info/sudy/10C18/

Miško Trnava:

 

Ako odplata aby som na syna nemal vplyv - politická objednávka

https://www.youtube.com/watch?v=4Zoq0aczY0I&list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 Združenie, ktoré vďaka jej zrade prestalo existovať

www.koloseo.info

Pohľadávka

 

PS: Ak by ste mali záujem o sponzorský dar, prosím sprostredkujte mi právnika

viac na www.koloseo.info/ponuka

alebo aj www.koloseo.info/lucenec

 

Švajčiarsko:  https://www.youtube.com/channel/UC13Jvjcp5hX7gwdX0Y1tGlQ/videos

Vianoce 2008 rodinka: https://www.youtube.com/watch?v=oOF3N-ZnstU&feature=youtu.be

Vianoce 2010 Miško a ja: https://www.youtube.com/watch?v=JwhrL14pdZY&feature=youtu.be

Vianoce 2011 rodinka: https://www.youtube.com/watch?v=2oFnMQ_UuOQ&feature=youtu.be

 

Posledné vianoce s mojím synom, nehanbím sa za chudob né......

https://www.youtube.com/watch?v=JwhrL14pdZY&feature=youtu.be

 --------------------------------------------

Před 89 rokom:                                                                                Nežna:

 

Svadba: https://www.youtube.com/watch?v=1GPyvroT3l0

Koloseo: http://www.youtube.com/user/chorademokracia/videos 

KoloseoOz: http://www.youtube.com/user/KoloseoOz/videos  stretnutie s novinármi   https://www.youtube.com/watch?v=akSMV58XtM4

Ozkoloseo: http://www.youtube.com/user/Ozkoloseo/videos 

KoloseoFilmy: http://www.youtube.com/user/KoloseoFilmy/videos 

filmykoloseo:  http://www.youtube.com/user/filmykoloseo/videos

Švajčiarsko: http://www.youtube.com/channel/UCz6bgJUFHJxDBee5ZQGLywA/videos 

Privat Švaj.: http://www.youtube.com/channel/UC13Jvjcp5hX7gwdX0Y1tGlQ/videos  posledna večera 2011 https://www.youtube.com/watch?v=2oFnMQ_UuOQ&t=6s

HSP: http://www.youtube.com/channel/UC-8B6zR_6zl6bd1qdYyqm8g/videos   Papierovy dom  https://www.youtube.com/watch?v=EV17XCbrkb0

HSP klipy: https://youtu.be/XDrahByseZM

TZV Kontra: http://www.youtube.com/user/tvkontrask aktualne od knih https://youtu.be/XDrahByseZM?t=1194   stahuje

1.

2.

3.

4.

5.

 

 

Ja aktuality: https://www.youtube.com/watch?v=1d5yz4CF_vw  ja TV zo světa https://www.youtube.com/watch?v=EEr3TBTwNik ja TV moralka: https://www.youtube.com/watch?v=vEFs1SbHP-8

Konšpiracia chrysler https://www.youtube.com/watch?v=kg0vIe1bza4

 

Koloseo-Sulik: https://www.youtube.com/watch?v=K5yRle3PUvk

 

https://www.youtube.com/watch?v=4Zoq0aczY0I  Nazory a stanoviska k otazkam 17.novembra 1989

 

Koloseo o priamej demokracii https://www.youtube.com/watch?v=SM3RqefgXXM&list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

Tlačová správa: https://www.youtube.com/watch?v=VZrOxAsfZPs&list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 

Výzva: http://new.livestream.com/accounts/6093262/events/2589225/videos/43555986

Vyšetrovateľ:

http://www.koloseo.info/wmv/mama-oti-fortuna.htm

http://www.koloseo.info/wmv/mama-oti-25-07-11.htm

http://www.koloseo.info/wmv/mama-oti-kuchyna.wmv

 

DOM:

http://www.koloseo.info/wmv/wmv_dom_markiza.htm

http://www.koloseo.info/wmv/wmv_dom_ta3.htm

 

Karlova Ves

http://www.koloseo.info/zastup/2010-43-01.htm

http://www.koloseo.info/zastup/2010-45-02.htm

http://www.koloseo.info/zastup/len-ja-zastp.htm

http://www.koloseo.info/zastup/zastupitelstvo.htm

 

Gita:

Dôkaz: Video https://www.youtube.com/watch?v=V1SNkkh40Jg&feature=colike

            https://www.youtube.com/watch?v=V1SNkkh40Jg&feature=colike

Dôkaz: Výpoveď Veroniky Krywultovej

 

-------------------------------------------------------------

Súdne spory

10C84/2008 - video http://www.youtube.com/watch?v=XBN4voqb6vA 

19C181/2009 – video http://youtu.be/wzybFkXGzEc

7C33/2006 – video http://www.youtube.com/watch?v=uyPjTElH9ZQ              

20C59/2008 – video http://www.youtube.com/watch?v=F1Zd3QYkB9Y

7C90/2006 – video http://www.youtube.com/watch?v=o13y0W-gt_g

 

Č.	Dňa	Č.konania	Obsah	Posledný právny úkon
02	14.07.2006 BA I	A.Kašajová 20C59/2006	Žaloba proti Magistrátu o ochrana osobnosti web	04.11.14  ÚS Sľažnosť  20C59 Magistrát  dva  Tu
03	15.10.2007 BA I	J.Gulová 22C150/2007	Návrh na náhradu škody proti Dražobnej spol. o 24.430.000 Sk PC  2	21.10.14  Žiadosť o odr.poj. 13.11. Draž.spol. Tu
04	09.05.2008 BA I	D.Káčerová 10C87/2008	Žaloba o ochranu osobnosti, primerané zadosťučinenie a náhradu škody vo výške 10.000.000.- Sk – Hahn a Vetrák	xx.10.14 Podpísanie splnomocnenia Urob: Pošli CPP
05	07.07.2006 BA I	A. Kašajová 26C/221/2006	Žaloba proti Istrobanke o ochranu osobnosti a ľudských práv	23.06.14  ÚS Sľažnosť  26C221/2006 KS 2 Co 116/2012 Tu
06		O.Doláková 8C181/2009	Žaloba o zodpovednosti za škodu (Národna rada SR)	21.10.14  Odročenie NRSR na pojedn. 6.11.  Tu

OS Lučenec

Č.	Dňa	Č.konania	Obsah	Posledný právny úkon
01		9C46/2014	Ivan Švagerko
02		7C/93/2013	Marián Čaban

US Sťažnosti

Č.	Dňa	RVP	Proti komu a za čo	Odpoveď
01	19.11.2014		ÚS Sľažnosť  19C85/2001 KS  dva Tu  Golian  Tu
02	04.11.2014		ÚS Sľažnosť  20C59 KS Magistrát  dva  Tu
04	23.06.2014	7308/2014	ÚS Sľažnosť  26C221/2006 KS Istrobanka 2 Co 116/2012 Tu

 

Č.	Dňa	Č.konania	Obsah	Posledný právny úkon
01	11.07.2008 BA IV	R.Belobruch 12C202/2008	Žaloba o ochranu osobnosti, primerané zadosťučinenie a náhradu škody vo výške 6.000.000.- Sk – Ing.Kamil Molnár	11.11.14 Podpísanie splnomocnenia JUDr. Vačok Urob: Pošli CPP
02	08.08.2009 BA IV	11C216/2009 9C381/2009	Návrh na určenie vlastníckych práv	Rozsudok v neprítomnosti, Šula a spol....
03	05.03.2010 BAIV	19C85/2010	1) Jan Molnar, 2) HSP proti Slov spor. Ochrana osobnosti o 3.000.000,- Sk	19.11.14  ÚS Sľažnosť  19C85/2001  dva Tu  Golian  Tu
04	06.05.2010 BA IV	A.Marková, vyš.s.u 23C165/2010	o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti	???? advokát Foldeš
05	BA IV	22C331/13	Min.spravdl. - Žaloba za nespr. ur.postup	10.11.14  Žiadosť o oslob. 22C331/2013 – Min.spr. Tu  rtf
06	BA IV	9C357/13	MU KV Hanulikova - Žaloba za nespr. ur.postup	27.04.14  9C357/13 podľa 514 MU KV zaslanie tlačiva  Tu
07	BA IV	13P190/12	Daniela – Návrh na určenie výživného	27.11.14  Doplnenie dokazovania  13P190/2012  dva  Tu  rtf
08	BA IV	4C180/13	Daniela – Navrh na rozvod	04.11.14  Odvolanie 4C180//13 zamieta prerušenie  Tu
09	BA IV	10C18/14	Daniela – Ochrana osobnosti	11.06.14 Daniela žaloba na ochranu osobnosti   Tu  dva

 

Okresný súd Bratislava IV - exekucie

Č.	Dňa	Č.konania	Obsah	Stav vecí
01	18.05.2004 BA IV 5104/012129	15 Er 953/04 Ex 53/04	Pohľadávka KS 29Cb 426/94-48 zto dňa 23.04.1997 vo výške 250.536.- Sk a prislušenstvo ex. Mgr. Ján Kostka, Račianska 66, 831 02 Bratislava

 

Na internete  spis.zn.

7C90/06      Škoda Lučenec

26C210/06  Škoada Min.práce

26C/221/06  Ochr.osob. Istrobanka

20C59/06  Ochr.osob. Magistrát

7C33/07   Ochr.osob. SS,SK,SP

12C159/07  Nepl. Lučenec

22C150/07  Náhr.škody  Hahn+

18C59/07  Vydať dom

10C84/08  Šk.5014 MV+GP dom

10C87/08  Ochr.osob.Hahn+Vetr.

12C202/08  Ochr.osob. Kamil

6C206/08 7C268

10Cb137/08  Nepl.post.zml. Dan

7C83/09 Šk.5014 Kataster

20C/41/09

19C181/09  Nepl.zmluvy-dražba

12C93/09  Nepl. Not.zap.-zastavené

11C216/09  Vlastnictvo  Hanh+

8C181/09  Šk. 514 NR SR

13P190/12  Výživné

24C89/13  Strpieť v byte

4C180/13  Rozvod

 

17.november

 

Čo sa stalo 17. novembra 1989 (1)

http://youtu.be/oyn3ocHAB_Y?list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw  1. časť nefunguje  https://youtu.be/b1kcxgBQOBU 

 

17. novembra 1989 (2) Kto profitoval a kto stratil?

http://youtu.be/BBmgKYEq6Y8?list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 

17. november 1989 (3) Kde sa stala chyba?

http://youtu.be/11FJAfMRXec?list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 

17. november 1989 (4) Ako ďalej?

http://youtu.be/D6GcLWfywsM?list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 

Nazory a stanoviska k otazkam 17.novembra 1989

http://youtu.be/4Zoq0aczY0I?list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw

 

 

 

Ahoj, vie niekto vybaviť pôžičku od nebankovky bez nahliadnutia do úveorvého registra?

-----------------------------------------------------------

Vianoce 2018  před 2019

 

https://www.youtube.com/watch?v=XN8eDmI9S7s

--------------------------------------------------------

Blogy:  Filip SME Kniha SME  PRAVDA  HN Molnár 

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

http://www.filipadamik.blog.sme.sk/

 

Čítajte viac: http://filipadamik.blog.sme.sk/#ixzz2zwUqUmUq

-------------------------------------------------------------------------------------

 

Pravda je zosúladenie objektívnej reality s mojim vnútorným vnímaním, alebo presvedčením, teda nikto z nás si nemôže dovoliť pravdu prekrúcať, lebo tá objektívna pravda stále ostáva.

 

Po ohlásení organizátorov „Za slušné Slovensko“ o vstupe do politiky a navrhovaní kandidátov v komunálnych voľbách, sa objavujú aj rôzne úvahy najmä od predchádzajúcich sympatizantov akými boli pán Sulík, alebo Matovič, že v pozadí organizátorov stoja rôzni ľudia, od prezidenta A.Kisku až po Soroša, ktorí využili vraždu novinára a jeho snúbenky na zviditelnenie určitej „skupinky“ a týmto ovplyvnenie verejnej mienky nielen v komunálnych voľbách, ale aj v prezidentských voľbách.

Verejná mienka „slušných ľudí“ hovorí o politike, že je to „špinavá hra“, v ktorej neplatia žiadne slušné pravidlá. Údery pod pás sú bežnou metódou diskreditovať protivníka. Všetko musí navonok vyzerať inak ako v skutočnosti je, to je pravidlo „pozadia“. Pri lineárnom myslení (jednoduché spájanie skutočností) pravdepodobným objednávateľom vraždy bol niekto komu vadili články, v ktorých Kuciak kritizoval niektoré politické praktiky. Ale pri syntetickom myslení (všetko so všetkým súvisí) sa pravda môže vyjaviť úplne v inom svetle.

Hľadanie pravdy to je hlavným poslanim každého morálneho a zodpovedného človeka (vyšetrovateľ, prokurátor, sudca, novinár….) a je to vyjadrené tak, že je to súboj faktov dôkazov a ich subjketívne hodnotenie. Morálny a zodpovedný človek (vyšetrovateľ, prokurátor, sudca, novinár….) sa musí dopracovať k pravde skúmaním argumentov a musí dať priestor všetkým argumentom. Hľadanie pravdy by malo byť ako hľadanie morálnych atribútov…

Hľadanie pravdy:

Indícia prvá: Pán Štefan Harabín oficiálne už ohlásil svoju kadidatúru na post prezidenta, na čo sa dôkladne už niekoľko rokov pripravoval svojími videami na youtube, v ktorých kritizoval takmer všetko a každého, najmä prezidenta Kisku a je tvrdý zástanca názoru, že tzv. Mečiarove amnestie nemožno zrušiť. Za vlády Vladimíra Mečiara bol ministrom spravodlivosti.

Indícia druhá.  Ústavný súd v kauze „Mečiarove amnestie“ vyslovil právnu vetu:  „Vladimír Mečiar zásadne zneužil svoje právomoci, keď udelil amnestie týkajúce sa zavlečenia syna exprezidenta Michala Kováča. Už v tom čase pritom vedel, že tieň podozrenia zo skutkov padá najmä na tajnú službu a že po amnestovaní skutkov sa prípad nevyšetrí.“

Indícia tretia.  Pán Sulík, Matovič, ktorí sú horúcimi kandidátmi „silných politických strán“ v nasledujúcich voľbách a teda budú súčasťou „veľkej hry“ sa prezentovali v minulosti názormi, že Vladimír  Mečiar musí byť postavený pred súd za zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Indícia štvrtá.  Jedine kto môže tomu zabrániť, je budúci prezident, ktorý môže na tento trestný čin udeliť amnestiu.

Konšpiračná úvaha:

Teória chaosu spočíva v tom, že ak v Londýne začne pršať, tak na Aljaške začne snežiť“, teda nikto nevie prečo tieto dve súvislosti začali v jeden okamih a prečo to nemohlo byť inak a prečo, prečo, prečo …

Teda niekto v pozadí potreboval odpútať pozornosť od aktuálne začatej témy tzv. Mečiarových amnestii a začatie trestného stíhania Vladimíra Mečiara za zneužitie právomoci verejného činiteľa.

V rámci teórie chaosu, mohla byť vražda Kuciaka spúšťačom zastierajúceho manévru na otočenie záujmu verejnosti a politickej scény od pokračovania trestno právnej zodpovednosti za tzv. Mečiarové amnestie.

Nie je teda vylúčené z pohľadu syntetického myslenia, všetko so všetkým súvisí, a keby tu bol Sherlock Holmes, tak by pospájal súvislosti, náväznosti a postupnosti krokov a možno by ho stopa zaviedla k paralelným štruktúram SIS - Slovenskej informačnej služby pod vedením Ivana Lexu a asistencie Vladimíra Mečiara s poukazom na organizáciu „únosu Michala Kováča mladšieho“, a majúc na zreteli knihu Eduarda Hakla „Odhalenie Slovenskej informačnej služby“, že za vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice môžu stáť príslušnici tejto paralelnej tajnej služby, s cieľom vyvolať „chaos“, odvrátiť pozornosť a zastaviť čas, aby začal plynúť až po prezidentských voľbách, ktorého víťazom môže byť aj pán Harabín. Podľa teórie chaosu sa potom ľahko nájde dôvod prečo udelí amnestiu na trestné stíhanie Vladimíra Mečiara za zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Mečiar není žiadne neviniatko:

Vyšetrovací spis z archívu Ústavu pamäti národa, ktorého súčasťou sú výpovede svedkov, ktorí opisujú kontakty Mečiara so štátnou bezpečnosťou a KGB obsahuje o.i. aj správu, že 10. januára 1992 vypovedal Ján Patrnčiak, šéf trenčianskej ŠtB na poradách vedel od mjr. Chlebana, že zdrojom vo vzťahu k Dubčekovi bol JUDr. Vladimír Mečiar.

Ďalšou a nespochybniteľnou indíciou sú okolnosti okolo „údajnej“ prvej obete „autonehody“, ktorou bol už teraz nebohý Alexander Dubček. Zomrel na následky doposiaľ spochybňovanej autonehody, ktorú viacerí odborníci označili ako konšpiráciu. Mečiar vedome donášal na Dubčeka socialistickej ŠTB, aby si získal účasť na akcii „nežná revolúcia“.  Na Dubčekovom chrbte sa vyšplhal ku „skupinke“, ktorá mala prevziať moc v Československu.

V marci 1992 zverejnil v týždenníku Respekt prípad Tisova vila. V ňom niekdajší šéf Inšpekcie Ministerstva vnútra SR Leonard Čimo popísal, ako mu na začiatku roku 1990 vtedajší minister vnútra Vladimír Mečiar prikázal odcudziť zväzky ŠtB z budovy Okresnej správy ŠtB v Trenčíne. Čimo to aj urobil. O niekoľko rokov neskoršie Čimo požiadal vo Švajčiarsku o politický azyl, nakoľko mal obavy, že sa chystala jeho vražda, ktorú nariadil Vladimír Mečiar zo strachu pred prezradením a usvedčením od korunného svedka, ktorý vedel oveľa viac než by sa bežnému občanovi ani v tom najhoršom sne nesnívalo.

Osobone v rokoch 2001 až 2005, kedy som aj ja musel požiadať vo Švajčiarsku o politický azyl z opodstatnených obáv z prenasledovania, stretol som sa s generálom Čimom, ktorý mi vyrozprával niekoľko dôležitých príbehov – šokujúcich dôkazov, koľko ľudí bolo obetovaných a ako a kým bola zneužívaná SIS na politický boj proti lepším osobnostiam ako bol Vladimír Mečiar. Čimo mal v úmysle povedať pravdu o nežnej revolúcii, tak ako to urobil v Čechách Petr Pithard, chcel povedať pravdu o Vladimírovi Mečiarovi, ktorý dal zriadiť celé oddelenie na tajné odpočúvanie každého, kto sa len trochu zaujímal o politiku a tieto informácie zneužíval v diskreditácii a likvidácii nepohodlných občanov mafiami, pod rúškom „vybavovanie účtov podsvetia“. Dozvedel som sa aj o dôvodoch skartácie zväzkov Štb, skartácie a mená tých, o ktorých hovoril nález ústavného súdu. Bol to prezieravý človek, pred smrťou „autonehodou“ ich uložil na bezpečné miesto vo Švajčiarsku, jednoducho ich zahrabal pod jeden strom v jednom nemenovanom lesnom pohorí. Tam leží celé jeho svedectvo a čaká až príde doba, ktorá bude vedieť spravodlivo naložiť s týmito šokujúcimi dôkazmi. (ja ho ne.oznám, nechcem sa stať obeťou ďalšej vraždy)

Čo povedal bývalý šéf NBU?

Tajná služba je organizmus, ktorý funguje na základe princípu dôvery. Dôvera musí byť z externého prostredia, teda od verejnosti, od parlamentu aj od vlády. A zároveň – dôvera musí byť aj vnútri služby. Keďže služba pracuje konšpiratívnym spôsobom, jednotlivé zložky nemusia vedieť, ako pracujú ostatné. Aby jednotlivé zložky spĺňali účel, na ktorý sú určené, má ich mať pod kontrolou riaditeľ, je mu to dané zo zákona. Je v jeho priamej zodpovednosti, aby zákon napĺňal. Tajná služba funguje hierarchicky, je daná jasná zodpovednosť, je tam jeden priamy nadriadený a postupnosť vždy vyvrcholí štatutárom, teda riaditeľom. On podpisuje všetky informácie, ktoré vychádzajú zo služby. On rozhoduje o nasadení operatívnych súčastí služby, rovnako aj o činnosti, ktorou sa má služba zaoberať.

Očitý svedok: Svedok Róbert Krajňák.

V tlači prebehla správa, že Róbert Krajňák vyhral 250-tisícové odškodnenie od SIS, lebo „tajní“ pod vedením Ivana Lexu ho začali tajne sledovať, keď v roku 1995 uverejnil v tlači inzerát s výzvou na odvolanie vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara cestou referenda. Čimo potvrdil, že Mečiar zúril a nariadil Lexovi, aby s tým „pankhartom“ riadne zatočil.

Krajský súd rozhodol, že spravodajská služba musí Krajňákovi zaplatiť odškodné štvrť milióna. Zmenil tak pôvodný verdikt okresného súdu, ktorý v roku 2006 ujmu vyčíslil na 2,5 milióna korún.Napriek miernej výške odškodného je rozsudok ojedinelý v histórii Slovenska. Aj keď podozrení zo zneužívania tajnej služby za éry Ivana Lexu proti politickým protivníkom vlády bolo viacero, súdy doteraz nič také nepotvrdili.

Záver:

Podľa teórie chaosu s prihliadnutím na praktiky tajných služieb, že všetko musí navonok vyzerať inak ako sa v skutočnosti odohralo, a syntetickým pospájaním logikou Sherocka Holmesa nie je zatiaľ vylúčené, že stopa vraždy novinára Kuciaka vedie k paralelným štruktúram ŠTb, ktoré stále operujú na našom území. A táto konšpiračná úvaha má logiku, ak sa spojí ešte s dobre utajovanými skutočnosťami pri vyšetrovaní.

Kedže kandidujem za prezidenta bude mojím prvoradým záujmom, aby sa skončili hry tajných služieb a nastolil sa poriadok, slušnosť a spravodlivosť na našom Slovensku.

Tu je riešenie, program ktorý je pre nás!!!! Je to v našich aj Vašich rukách!!!

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

 

--------------------------------------

Môj životopis v knižnej podobe, objektívny názor človeka, ktorí žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcie a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, uverejním doposiaš nepublikovanú knihu.

 

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkial sme a kam kráčame a ako to všetko možeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne aby som sa dostal před TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

Aby som neporušil kodex blogera a získal čo najviac čitateľov, budem pokračovanie (poznámka pre administrátora pokračovanie a nie ten istý text)  uverejňovať na viacerých portálov, aby som zachytil čitateľov všetkých názorových a politicky orientovaných ľudí, verím, že to administrátori pochopia a neporušujem týmto kódex blogera. Očakávam vyjadrenie administrátora či môžem zmeniť taktiku tak, že by všetky diely boli uverejňované len na tomto blogu s povolením uvádzanie uputávky na iných portálov, to znamená len popis ďalšieho pokračovania s „ukažkou“ 1/10 textu z knihy.

 

Obsah knihy

 

I.                     1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

II.                   1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

III.                 1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

IV.                 1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

V.                   1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

VI.                 1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

VII.               1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

VIII.             1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

IX.                1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

X.                  1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XI.                1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XII.              2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XIII.            2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XIV.            2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XV.              2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XVI.            2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

Záver          Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Úvod:

Neuveriteľný príbeh novomanželov, ktorí si do 89-teho žili pokojným životom veriac, že rodina je základ každej spoločnosti a nové deti sú blahom pre pokrok a rozvoj všetkých ľudí dobrej vôle. Nežnú revolúciu prežili priamo v zákulisí a aktívne sa zapojili do politickej súťaže. Verili, že socializmus si vylepší svoju tvár a vládu jednej strany nahradí vláda ľudu.

Keď v 90- tom roku do rodiny pribudlo prvé dieťa, pribudli aj prvé skúsenosti a nepríjemné spoznania, že nie všetky deti sú rovnako žiadúce, že deti vyvolených majú iné práva ako deti obyčajných ľudí a deti rodičov vytŕčajúcich z davu sú priam nežiadúce – Persona non Grata. Ako nádejní politici a skúsení novinári sa aktívne uchádzali o priazeň občanov pri nadchádzajúcich voľbách do parlamentu v roku 1992. Netušili, že ich snahy o ľudové referendum pred rozpadom Československa  prebudili diablových pomocníkov.

Po príchode druhého dieťaťa v 95-tom už tvrdo pociťovali prenasledovanie veľmi dômyselne skombinované s udalosťami, aby všetko vyzeralo tak, že za všetko si môžu sami. Falošní proroci sa vynárali ako huby po daždi, sľubovali raj na Zemi a zatajovali, že Boha uvrhli do väzenia. Útoky na ich deti ohrozovali ich životy, a preto v hodine dvanástej opustili rodné Slovensko a išli do sveta hľadať útočisko pred poslami diabla. Vyše štyri roky spoznávali pravú demokraciu v navyspelejšej krajine sveta. Vyše štyri roky sa tešili, že ich deti našli pokoj a šťastie, no ešte netušili, že je to len začiatok kombinátorových plánov. Jedného dňa sa prebudili do tvrdej reality, diablovi posli pokračovali v ich diabolskom pláne. Najvyspelejšia demokracia zlyhala a rodina proti všetkým platným zákonom bola vyhostená z tohoto raja.

Po príchode na Slovensko ich čakal šok,  ich rodičovský dom niekto kúpil v dobrovoľnej dražbe, bez ich prítomnosti a bez ich vedomosti. Kombinátor vytvoril neuveriteľný nástražný systém odsúhlasený parlamentom v podobe zákona o dobrovoľných dražbách v neprítomnosti vlastníka a bez jeho vedomia. Až teraz po vyše 15 rokoch prenasledovania začal boj o prežitie, skutočný boj, v ktorom už nešlo o nejaké neuhradené faktúry, alebo druhotnú platobnú neschopnosť,  ale boj na život a na smrť. Slovenský právny systém sa ukázal ako nástroj na výrobu bezdomovcov z rodín „Persona non Grata“ – nežiadúce deti. Aj táto rodina sa prepadla medzi bezdomovcov a každou zimou im hrozila reálna smrť zamrznutím v uliciach Bratislavy.

Príbeh, v ktorom sa zo žurnalistov stali bosí advokáti, ktorí odhalili zákulisie bezprávneho štátu, ktorý spočíval v tom, že pokiaľ socializmus nepotreboval inštitúcie na ochranu ľudských práv, lebo ich neporušoval, nové Slovensko za tie roky vybudovalo množstvo inštitútov na ochranu ľudských práv, ale a len preto, aby „prenasledovaným“ občanom dokazovali, že neboli porušené ich ľudské práva a za všetko si môžu len a len sami. V tomto príbehu sa odkrýva pravá tvár novodobej demokracie, ktorá je založená na klamstve a pretvárke dvojitého života celej spoločnosti. Blahobyt pre vyvolených a chudoba pre slobodných a nezávislých občanov. V druhom dejstve už nie sú zaujímaví bývalí novomanželia, snaživí novinári a politickí rivali, ale ich deti, ktoré medzičasom vyrástli a stali sa stredobodom pozornosti kombinátora.

Na vlastnej koži deti pociťovali prenasledovanie, nepomohla ani evanjelická cirkev a v ich mysliach si utvrdili svoj vlastný názor „Boh je mŕtvy“, ako inak by mohol dovoliť takú nespravodlivosť. Táto kniha nie je bestselerom, ale má svojimi faktami poslúžiť ako pravdivý obraz tejto doby aj pre budúce generácie.

Z historického hľadiska je viac než potrebná. Autori veria, že milióny ľudí sa stotožnia s ich názormi, že sme sa stali obeťami finančných žralokov a to bude pre nich zadosťučinenie, veď kto bojuje za svoje práva, bojuje aj za práva ostatných. Priložené CD a DVD dotvárajú príbeh autentickými faktami a dôkazmi, ktoré tvoria niekoľko tisíc strán a niekoľko desiatok tisíc fotosnímok z prenasledovania. Takýto je obsah 70 rokov života z pohľadu otca.

     Teraz Vám, milí čitatelia, ponúkame obsah knihy z pohľadu syna Michala, narodeného tesne po „nežnej rovúcii“ v roku 1995.

    Veľakrát som si prečítal otcove články a knihy, ale najviac ma zaujala faktografická kniha Chorá demokracia a vízia mravného štátu. Je to kniha bez literárneho zámeru, zaujímavá len pre našu rodinu, a preto som presvedčil otca, že treba napísať novú knihu. Bude to boj  myšlienok starého a nového sveta. Podľa mňa, v tom bude jeho kreativita.

 

I. Kapitola

Detstvo

 

            1. Vek: 0-3 ročný 1948-1951

            Volám sa Ján Molnár. Narodil som sa 11. júna 1948 v Bratislave, pochádzam z evanjelickej rodiny. Prišiel som na svet ako posledný z troch detí, sestra Eva o dva roky skôr a brat Kamil o štyri roky skôr. Otec pochádzal z viacdetnej rodiny, mal 6 súrodencov a najstaršia Margita sa narodila 18.8.1900, potom prišli na svet Emil, Magda, Marta, Janko  a napokon otec Koloman ako najmladší 5.5.1914. Z dôvodov veľkej chudoby bol môj otec ako najmladší z rodiny, keď mal 5 rokov, daný do sirotinca, ďalej bol vychovávaný po rodine. Ľudové školy vychodil v rôznych miestach a meštianku v Brezne n/Hronom, kde ho vydržiaval brat. Za podpory súrodencov skončil vyššiu školu priemyselnú v Bratislave a 1. marca 1939 nastúpil na vojenskú preznčnú službu. Po jej ukončení pracoval ako učiteľ na rôznych stredných školách. V roku 1944 ušiel na povstalecké územie aby sa vyhol nástupu do slovenskej fašistickej armády. Z kresťanského pohľadu boli významná rodina, nakoľko môj dedo, pradedo a prapradedo, teda tri generácie dozadu boli evanjelickí farári a učitelia. Z otcovej strany mám 12 bratrancov a veľa príbuzných z rodinnej vetvy Molnárovcov. Moja matka, Otília Svobodová, narodená 10.októbra 1919, pochádzala z meštianskej rodiny z Prahy, mala len mladšieho brata Milana a ona sama ostala v Bratislave. Dedo Gustáv Svoboda pochádzal z početnej rodiny a do Prahy prišiel z Českomoravskej vysočiny. Viacerí dedovi súrodenci odišli za prácou do Ameriky a viac krát sme dostali balíček priamo z Ohia. Dedo bol vojak z povolania a vyučoval na vojenskej akadémii taktiku delostrelectva. V roku 1931 prišli na Slovensko vypomáhať v štátnej správe a dedo riadil colný úrad najskôr v Moravskom Jáne a neskoršie v Bratislave. Dodnes si pamätám fotografie ako dedo vítal prezidenta Masaryka na koni so šablou v ruke ako veliteľ bratislavskej colnej správy. Dlho sa na Slovensku nezohrial, postavil dom a vzápätí v období „čechománie“ a nastupujúceho fašizmu dostal ultimátum, buď vstúpi do Slovenskej fašistickej armády alebo musí opustiť krajinu. Na toto obdobie nerád spomínal, lebo mnoho krát musel náš rodinný dom brániť so zbraňou v ruke a strielať do vzduchu aby rozohnal nepríčetných – karloveských fašistov. Napokon na jeseň v roku 1939 sa rozhodol bojovať proti fašizmu a zo Slovenska spolu s babičkou Otíliou odišli späť do Prahy. Moja mama zhodou okolnosti tiež Otília, zostala v Bratislave, nakoľko chcela doštudovať na dievčenskom gymnáziu, čo sa jej aj podarilo. V týchto ťažkých chvíľach sa zoznámila s Kolomanom, sympatickým voakom na koni, ktorý jej pomáhal brániť dom na Devínskej ceste č. 16 v Bratislavskej časti Karlova Ves.

            Rodičia len ťažko znášali postoj Gustáva Svobodu, ktorý odmietol vstúpiť do fašistickej Slovenskej armády a radšej odišiel zo Slovenska do Čiech. Dedo sa po celý jeho život zdržal čo len navštíviť svoju dcéru Otíliu osobnou návštevou na Slovensko. Naopak my sme chodili za ním do Čiech takmer každý rok na prázdniny. Ako každé dieťa, aj ja som sa tešil na svojho dobrotivého dedka, ktorý vedel rozprávať zaujímavé príbehy. Aj ja by som mohol rozprávať veľa jeho príbehov, ale jeden sa mi veľmi páčil a nedá mi aby som ho nevyrozprával. Dedo vedel veľmi pekne opísať atmosféru v ktorej sa ten či onen príbeh odohrával. Ako veľiteľ colnej stráže chodieval na pravidelné kontroly hraničnej čiary s Rakúskom. Raz ako sám začínal rozprávanie v jeden sychravý večer, keď už ani počasie neveštilo nič dobré, sa rozhodol, že to je ten správny čas aby skontroloval chodníky pašerákov o ktorých dostával hlásenie, že pašujú tovar medzi Rakúskom a Slovenskom. Doma mal svojho psa Rexa, čierneho nemeckého vlčiaka, ktorý bol jeho verným spoločníkom počas častých kontrol hranice. Ale v ten večer akoby to sám osud chcel, Rex nemohol ísť s dedom do služby, lebo mal žaludočnú koliku a dedo mal podozrenie, že ho chcel niekto otráviť. Preto ho radšej nechal doma v pokoji aby sa čo najskôr vyzdravel. A presne sa stalo, čo by nikto neočakával, dedo narazil pri obchôdzke na pašerákov. Odvážne ich vyzval aby sa vzdali a dali hore ruky, no pašeráci neposlúchli a zahájili paľbu. Dedo im paľbu opätoval, ale boli v presile a deda donútili k ústupu. Dedo sa urputne bránil ale napokon mu došli náboje a musel ustupovať až k močiaru, tam dostal zásah do ramena a spadol do močiara. Pašeráci, v tej tme a trme vrme, zo strachu, že výstrely určite počula aj vojenská hliadka a pomoc príde rýchlo, mysliac si, že dedo sa utopí v močiari, ďalej ho neprenasledovali a dali sa na útek cez hranicu. Pod dedom sa pomali otvárala zem a klesal nemilosrdne k dnu močiara bez akejkoľvek nádeje na pomoc. V dome na Devínskej ceste bolo doslova psie počasie, začalo pršať a blýskalo. Asi po hodine čo odišiel dedo sa Rex pokúšal labou otvoriť dvere na záhradu, no márne, keďže dvere boli zamknuté a nikto ho nechcel pustiť na dvor. V tom udrel blesk dakde vedľa domu, vietor otvoril zle zatvorené okno a Rex, využijúc tento okamih, skočil cez okno na dvor, preskočil plot a bežal obvyklým smerom ku hranici. Od hranice ho delila slušná vzdialenosť, našťastie cestou narazil na hliadku, ktorá ho ihneď spoznala a všetci sa pustili za Rexom, ktorý si pred hliadkou urobil riadny náskok. Rex prišiel v poslednú minútu, dedo volal o pomoc a bol v močiari až po krk, keď práve dorazil jeho verný pes. Dedo mu zavelil aby doniesl aport, Rex pochopil situáciu a dotiahol veľkú halúz. Nastal boj na život a na smrť, dedo sa pokúšal oslobodiť spod moci močiara a jeho verný vlčiak s veľkou námahou držal v zuboch veľkú halúz, no napriek všetkej námahe to vyzeralo beznádejne. Vtom Rex zbystril uši, pustil halúz a odbehol aby v tme usmernil pohraničnú hliadku. Prišli opäť v poslednom okamihu, zobrali halúz do svojích rúk, druhý pohraničiar pritiahoľ ešte jednú a spolu s Rexom ťahali deda z močiara. Tak sa nakoniec bohuvďak táto udalosť skončila šťastne a Gustav Svoboda bol zachránený. Na nasledovné mesiace sa Rex stal miláčikom v domácnosti a vykonal aj veľa ďalších dobrých skutkov, napríklad keď moju mamu zachránil pred poštipnutím jedovatým hadom na našej záhrade alebo brata Milana zachytil tesne pred spadnutím do hlbokej studni.

 

 

Pokračovanie Tu

 

---------------------------------------------------------------

janmolnar3.blog.sme.sk/c/489172/kandidat-na-prezidenta-moj-zivotopis-v-knihe-boh-je-mrtvy-alebo-v-okovach-diabla-2.html

Druhý diel môjej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorí žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcie a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od A“ po „Z“.

 

Dokončenie úvodu z 1.časti:

 

Táto kniha by mala byť venovaná tým, ktorí nevedia, prečo Slovensko dopadlo tak ako dopadlo, ale chcú sa to dozvedieť. Ja osobne, na rozdiel od môjho otca, sa neodvážim hneď vyhlásiť definitívny verdikt. Ja si myslím, že by malo byť úlohou umenia podsunúť, prepašovať ľuďom pravdu vo forme metafor a príbehov. Lebo podľa mňa, dnešná verejná mienka je natoľko zdeformovaná, že každý človek si musí dávať pozor na to, čo vysloví. Aj keby to pre niektorých vyznelo ako zbabelosť, pre mňa je to tá najmúdrejšia opatrnosť. Ja si myslím, že táto kniha by mala slúžiť na to, aby zmenila verejnú mienku, aby ju preorientovala na triezvejší spôsob hodnotenia. Táto kniha má povedať HOLÚ PRAVDU, v tom s otcom súhlasím. Ale ja nemienim písať pre seba. Naším spoločným cieľom je, aby sa naše úvahy dostali k ľuďom. Nepíšeme ich pre seba. Tak vás prosím, skúste sa trochu nad tým zamyslieť a možno, že sa vám táto duálnosť knihy zapáči. Aj keď teraz, keď toto píšem, neviem, či sa tieto slová vôbec dostanú na verejnosť. A pravdupovediac, ani by som za nimi vôbec nežialil.

     Ale prejdime k veci. Táto kniha je výlučne o Slovensku. O Slovensku v poslednom polstoročí. Je orientovaná na anonymný príbeh človeka, ktorý sa stal korunným svedkom všetkého, čo tu prebiehalo. Tento človek pracoval v 70 a 80 rokoch v televízií v Bratislave, a potom z nej dobrovoľne odišiel. Nebol v komunistickej strane a vlastne ho odtiaľ teoreticky cez rôzne intrigy vykopli. A potom, zrazu prišla nežná revolúcia. Vyzeralo to ako sen. Nikdo nič nevedel, nič netušil. Aj tí študenti v uliciach kričali len pre to, lebo nemuseli ísť do školy. Celý prevrat takého silného režimu v Československu spravil „kurič a herec“. Režim, ktorý zabíjal, odsudzoval všetkých, ktorí mu odporovali, len tak z ničoho nič padol. Také paradoxy? Však to nemohla byť skutočnosť. Áno, áno, bol to len sen. A keď sa zrazu človek prebudil, zistil, že to žiadny sen nebol. Je na ulici, možno aj z vlastného presvedčenia. Ale, je tu ešte jedna otázka. Čo to vlastne bol za sen? Akože to všetko bola pravda, akože sa ľuďom v hlavách zamieňa pravda s lžami a klamstvá s pravdou? Ako je možné, že sa vôbec také niečo stalo?

     Poviem vám, ako to je možné. Celé to bol len sen. Sen v tom, že to bolo len divadlo. Divadlo v tom, že je to lož skrývajúca sa za zdanlivou pravdou.

     Musíte sa vžiť do tejto situácie. Možno ste to zažili. Revolúciu. Možno ste medzi tými, ktorí jej uverili. Možno ste medzi tými, ktorí jej neveria ani dnes. A možno ste medzi tými, ktorí ju v pivnom bare zorganizovali. Teda, možno. Vyberte si medzi tými tromi... Alebo, nie ste medzi tými, ktorí dodnes nevedia čo sa stalo? Je jedno kto ste. Ak ste medzi tými štyrmi skupinami, je táto kniha venovaná vám. Je venovaná všetkým. Všetkým, celému slovenskému národu. My neobhajujeme komunistov. Nie, vôbec nie. Boli to práve tí, ktorí zradili celý národ. My neobhajujeme komuniznus. Nie, bez neho by možno žiadna revolúcia nebola, možno by tu bolo ako vo Francúzsku, alebo vo Švajčiarsku, kde minimálne sto rokov žijú ľudia bez veľkých zmien. A nebol by tu taký neporiadok. A neobhajujeme ani kapitalizmus. Bez neho by možno veľa obyčajných ľudí nebolo bezdomovcov. Štát by nebol zadĺžený o 600 mld USD. Nie, keby sa ľudia nezačali deliť, nebolo by tu nič z toho spomenuté. A práve preto my obhajujeme ľudí. My nechceme rozdeľovať, aby sa medzi sebou začali hašteriť a z tej hádky profitovali tí zlí. My chceme spájať. Spojiť ľudí za jednu vec. Za morálku, ľudské práva a spravodlivosť. Pretože keď nie je morálka, je neobmedzená sloboda. Každý si robí čo chce a ohrozuje intelektuálny život ľudí. Pretože keď nie sú ľudské práva, je neobmedzené vykorisťovanie. Jedni ohrozujú fyzický život druhých. Pretože keď nie je spravodlivosť, je beztrestná spoločnosť. Každý robí zle, lebo ho nečaká sravodlivý trest a ohrozuje tým aj duchovný, tak aj celý život človeka.

Myslím si, že to by stačilo. Poďme trochu triezvejšie.

 

 

I. Kapitola

Detstvo

 

            2.Vek: 3-6 ročný 1951-1954

            Z otcovej strany som svojích starých rodičov nepoznal, nakoľko zomreli skôr ako som sa narodil. Dedo zomrel ešte za prvej svetovej vojny v Španielsku, stará mama zostala s ôsmimi deťmi sama a ešte sa starala o ďalši dve deti, siroty od nebohej sestry. Môj krstný otec bol brat môjho otca, ujo Aladár, raz na moje narodeniny mi kúpil vreckový nožík, celý som bol bez seba, chránil som ho ako oko v hlave. Žil vo Zvolene a stretli sme sa len zopár krát v živote. I keď deti boli z viacčlennej rodiny, nestretávali sa tak často ako by sa patrilo. Na otcovi bolo cítiť jeho urtpenie v živote, sirotinec a pretĺkanie sa sám životom, bol tichej povahy, veľa toho nenarozprával, ale pamätám si jeho príbeh z vojny. Moj starší brat Kamil sa narodil v roku 1944, v tej najväčšej trme-vrme v Klenovci. Keď ho viezli z nemocnice domov, zažili nálet a bomba vybuchla blízko vlaku, ktorý sa vykolajil. Všetci sa rozpŕchli, narazili na partizánov a tu zažil jeden veľký zážitok. Jedna delostrelecká rota slovenskej armády bojujúca na strane fašistov dostala rozkaz aby sa premiestnila na vyvýšeninu a odtiaľ mali páliť na postupujúcu sovietskú armádu. Otec už v tom čase bol u partizánov a zúčastnil sa jednej partizánskej akcie. Keď sa delostrelecká rota presúvala cez les, veliteľ partizánov im išiel oproti a otec s ďalšími išli po bokoch v lese. Veliteľ partizánov vyzeral ako celkom bezvýznamný drevorubač, postavil sa pred rotu delostrelcov a predstavil sa im ako Paľo, potom dodal, som partizánsky veliteľ. Povstalecké územie bolo posiaté partizánskymi odielmi, navrhol im pridať sa k partizánom. Hovoril, že v týchto lesoch, každý strom strieľa, zodvihol pravú ruku a spoza stromu sa vynorilo desať partizánov, medzi nimi aj otec, ktorí zodvihli ruské samopaly k oblohe a spustili dávku. Následne Paľo zodvihol ľavú ruku a z ľavej strany sa rovnako spoza stromov vynorilo ďalších desať partizánov, taktiež zodvihli ruské samopaly k oblohe a spustili jednu salvu. Na chvíľku nastalo hrobové ticho, pre voakov to bolo ako večnosť, už dlhšiu dobu viacerí frfľali prečo sa nepridali k povstaleckej armáde. Na ich prekvapenie samotný veľiteľ sa k vojakom prihovoril úplne iným tónom, než očakávali. V krátkosti im vysvetlil, že už prišiel ten vhodný čas aby sa pridali na stranu povstalcov. Vojaci s radosťou prijali toto rozhodnutie a od tejto chvíle bojovali na strane povstalcov. Vraj to bolo pre nemeckých voakov veľké prekvapenie, keď z vyvýšenej pozície začali naši páliť z diel do ich radov. Neostalo im nič iné len dať sa na ústup, potom prišli Sovieti. Podľa otca to bol veľký obrat, nakoľko Nemci nepočítali s tým, že im zasadia taký úder priamo z tylu. Pamätám si na toto jeho rozprávanie, lebo otec bol hrdý, keď tento motív použili neskoršie vo filme Vlčie diery.

            Moje detstvo som prežil v pohraničnej časti Bratislavy Karlovej Vsi, po starom Karldorf. Bola to viac dedinka ako mestská časť s prekrásným okolím vinohradov, lúk, lesov a Dunajom. Každé ročné obdobie malo svoje čaro, ale najkrajšia bola jar, keď začalo všetko kvitnúť a lúky na pasienkoch boli samý nádherný kvet. Prebúdzanie prírody zo zimného spánku sprevádzali rôzne vône lúčnych kvetov. Náš dom stál na Devínskej ceste, kúsok za hostincom Riviera smerom na Devín. Z oblokov sme hľadeli na rameno Dunaja a dovideli sme aj na lode, ktoré plávali po veľkom Dunaji, vždy sa chveli okná a bzučali sklá od vibrácii ľodných skrutiek, hlavne nákladných lodí. Dunaj bol mojím detstvom, chodili sme k ramenu vždy keď sa dalo, celý rok. Každý rok, krátko po mojích narodeninách 11. júna, prišiel prvý letný deň a blížili sa školské prázdniny. Každý rok sme sa tešili na prázdniny, lebo sme ich strávili väčšinou pri Dunaji. Chodievali sme sa kúpať do malého ramena, svoje miesto sme mali hlavne na hrádzi, ktorú vystavali vodárenskí pracovníci aby lepšie rameno Dunaja zadržiavalo vodu a tak sa mohli naplniť studne umiestnené na ostrove deliaci malý Dunaj od veľkého. Pre nás deti to bol raj na zemi, lebo celé leto sme sa kúpali a hrali pri Dunaji. Plávať som sa naučil jednoducho tak, že starší chalani ma jednoducho hodili do vody a smiali sa ako sa topím, vedeli kedy nastal ten pravý okamih, ako aj vedeli že sa neutopím ale naučím sa plávať. Tak sa aj stalo, že som skrátka vedel plávať z minúty na minútu. Aj jeseň mala svoje čaro, vtedy sa zakladali ohne a zo suchého spadnutého jesenného lístia sme dýmili na celú dedinu. Jesenné lístie bolo dobrým materiálom aj na maskovanie bunkrov, ktoré sme stavali zo spadnutého dreva v rôznych priehlbinách a maskovali sme konármi a lístím. Pri Dunaji sme poznali každý kameň, každý strom. Nechýbali ani detské šarvátky s deťmi z blízkeho okolia zvaného longitálu alebo cigánska dolina. Niekedy naše hry na vojnu prešli do ozajstných bitiek, samozrejme v detskej rovine, ale padali aj facky a lietali zauchá. Súťažili sme kto mal najkrajšie vystrúhaný samopal z dreva alebo komu sa pištol podobala tej ozajstnej. No a v zime to zase nastalo obdobie korčuľovania, malé rameno zamrzlo takmer každú zimu a bolo dosť veľké a rozsiahle na korčulovanie, od lodenice Kajakklub až po longitál cigánsku dolinu to bolo dobré dva kilometre. Zima bola neobyčajne očarujúca vďaka Dunaju, stromom a kríkom, ktoré nádherne žiarili keď napadol čerstvý sneh. Okrem korčuľovania sme mali aj ďalšie zábavy, najmä sánkovanie z brehov vedľajších ulíc. Tá najstrmejšia bola u Kopčových, tam sme sa spúštali strmhlav rovno na cestu.

Ale ako deti z povojnového obdobia sme mali aj iné „radosti“, pre naších rodičov naopak starosti. Vojnový materiál. Stačilo sa trochu hlbšie prejsť po lesoch a pri troche šťastia sme našli všetko od nemeckej karabíny, samopalu až po ruský guľomet s tanierovitým zásobníkom. Pre nás deti, najmä chlapcov, tieto objavy boli veľmi vzrušujúce a doborodružné. Aj keď sa o tom nesmelo hovoriť, skoro v každej domácnosti mali deti poschovávané takéto „hračky“. Rodičia netušili, že sme v pivnici mali schovaný nemecký samopal s niekoľkými zásobnikmi, pušku ba dokonca niekoľko revolverov. Druhá skrýša bola v takzvaných kvérnach, vojenských bunkroch, či už nemeckých alebo našich. Cez Karlovu Ves viedla hranica pred vojnou ale aj po vojne. Moja pamäť siaha tak do mojích 5-6 rokov, a živo si pamätám, že keď sme išli do mesta tak konečná zastávka električiek bola pred hostincom Riviera. Tam bolo aj hraničné pásmo, pohraničiari kontrolovali každého, kto vykročil smerom na Devín. Neskoršie posunuli hraničné pásmo k malej vodárni na Devínskej ceste, asi o jeden kilometer smerom na Devín, postupne sa hraničné pásmo posúvalo bližšie ku skutočnej hranici, ktorá viedla stredom veľkého Dunaja. Potom bola rampa asi v strede medzi Karlovou Vsou a Devínom, tam stáli dva baráky vojenských kasárni. Ako deti sme boli s pohraničiarmi vždy za dobre, vozili sme sa vo vojenských autách a prechádzali sme sa s nimi popri Dunaji. Ale rovnako tak boli aj časy keď sme ich vedeli nahnevať. Naše povolené pásmo bolo len rameno malého Dunaja, ďalej sme nesmeli. Bol to taký nepísaný zákon. Vedeli sme, že na ostrove občas vyleteli signálne rakety, tak sme chceli vedieť ako to funguje. No a samozrejme, ako deti, sme sa raz v lete odvážili pozrieť aj na zakázané miesta na ostrov Sihoť, ktorý delil malé rameno Dunaja od veľkého. Pohraničiari tam mali naťahané signalizačné drôty, takže si môžete domyslieť čo nasledovalo, zakopli sme o prvý drôt a vystrelila signalizačná raketa. Vedeli sme, že už je zle, tak sme lietali krížom krážom a zakopávali sme do drôtov a rakety len tak lietali. Bol to veľký poplach. Rodičia neskoršie spomínali, mysleli sme si, že nás prepadli Nemci, keď začali na hranici strielať signálne rakety. Do piatich minút sme boli obklúčení nahnevanými pohraničiarmi. Každý výjazd bol pre nich zobratie z voľného času, tak bodaj by sa nehnevali. Bolo leto a my sme boli len v plavkách, za trest nás najskôr nechali pobehať po vysokej prhľave, ktorá pálila ako keby vás šibali prútom z vŕby, potom nás zobrali do kasárni, zavreli nás do kuchyne, pred nami položili vrece zemiakov a kuchár oznámil, že dokiaľ nebudú zemiaky ošúpané, dovtedy tam budeme, vraj je mu jedno, on má čas aj do rána. Tak sme sa pustili do škrábania zemiakov. Ale ako deti sme po hodinke začali robiť také hrubé šupky, že z normálneho veľkého zemiaka ostal len taký malý ako orech. Keď po hodine nás prišiel kuchár skontrolovať a videl tú skazu, išiel prasknúť od smiechu, ako sme s nimi vybabrali. Potom nám dali najesť, veliteľ nás vykarhal, posadili na džipy a odviezli domov. Rôzne takéto príhody patrili k môjmu šťastnému detstvu.

 

Pokračovanie nabudúce

 

Petícia:

V symbolický deň 11.júna 2018 som zahájil zbieranie podpisov pod petíciu na kandidátku za občianského prezidenta, verím, že mi dáte svoj podpis ale nie s tým, že so všetkým súhlasite, ale s tým, že mi dovolíte zúčastniť sa súťaže o tento post a verte mi, že mi nejde o výhru ale postaviť sa před TV kamery a nahlas protestovať proti systemovej korupcie a prenasledovaniu ľudí s iným politickým názorom. Nezabudnime, že masy sa daajú ľahko ovládať, aj Hitler ovládol masy a na uliciach mu skandovali miliony ľudí, ale história odsúdila tento fašizmus jako najtemnejšie obdobie dejín. Žijeme v podobnej době, aj táto demokracia je len pozlátko ale histŕia potvrdí jako nenastane ZMĚNA, že to bude ďalšie obdobie temna v době jadrových zbraní, preto budúcnosť je závisla na tom, aby sme prijali nové zákony, ktoré navrhujem, zákony ktoré budú ochraňovať naše životy a to nielen život fyzicky zákazom mučenia, ale aj život psychický a intelektuálny. Význam ochrany troch životov, fyzického, psychického a intelektuálneho sa snažia oligarchovia zahmlievať a zatajovať aby nás mohli prenasledovať a žiť na Váš úkor. Ďakujem za pochopenie a prosím o jeden podpis a vytalčte si petíciu, dajte podpísať Vašej rodine a pošlite na mojú adresu. Ja nemám peniaze na zbieranie podpisov, čo si vyžaduje množstvo platených študentov. Uvítal by som nejaký sponzorský dar, alebo sponzora, ktorý by organizoval zbieranie podpisov. Ešte raz vďaka.

 

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_obianskeho_kandidata_za_prezidenta_sr_v_r_20

 

Prvý diel a obsah Tu

 

Môj ďalší blog na Hlavných správach Tu

 

Môj FB na kontaktovanie Tu

 

Moje diskusné relácie na youtube Tu

 

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

 

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu:

 

Obsah knihy

 

XVII.          1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

XVIII.        1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

XIX.            1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

XX.              1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

XXI.            1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

XXII.          1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

XXIII.        1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

XXIV.        1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

XXV.          1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

XXVI.        1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XXVII.      1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XXVIII.    2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XXIX.       2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XXX.         2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XXXI.       2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XXXII.     2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

Záver          Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkial sme a kam kráčame a ako to všetko možeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne aby som sa dostal před TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

 

-------------------------------------------------------

Tretí diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od „A“ po „Z“ .

 

 

I. Kapitola

 

Detstvo

Poračovanie:

 

3. Vek: 6-7 ročný 1-2 trieda 1954-1956 - MNV

Staršie deti z Karlovky chodili do školy do mesta, do Bratislavy. Postupne sa stavali školy aj v Karlovke, najskôr to bola malá budova pre prvé dva ročníky na hornom konci oproti hasičáku. Tam som vychodil prvé dve ľudové školy. Bol to kus cesty každé ráno, z Devínskej na horný koniec boli nejaké dva kilometre. Ráno tam a poobede späť, samozrejme pešo. Horšie to bolo za zlého počasia, dedina nemala žiadnu dlažbu, bola to udupaná zem, a keď popršalo, tak sme museli nosiť galoše a zablatení sme boli až po uši. Galoše a čižmy patrili k dedinskému životu. V škole sa kúrilo v peciach na drevo a uhlie a keď bola tuhá zima mali sme veľa krát „uhoľné prázdniny“, lebo nebolo s čím kúriť. Ale v lete to zase bolo fajn. Škola mala veľký dvor cez ktorý pretekal potok, tak každú prestávku sme šantili pri potoku. Škola sa dala vydržať, učitelia boli fajn a nemám žiadne zlé spomienky. Ani doma to nebolo najhoršie. O štyri roky starší brat Kamil mal úplne iných kamarátov ako ja. Kým ja som bol len prvák, brat už bol šiestak. Chodil sa hrávať do vedľajšej ulice. Sestra Eva bola o dva roky staršia, tak sme spolu lepšie vychádzali, ale bola dievča, takže jej záujmy boli iné ako naše chlapčenské. Rodičia sa veľmi snažli, aby to doma klapalo, aby neboli medzi nami nezhody, ale sami si nevedeli udržať svoj manželský vzťah. Čo si pamätám, nevychádzali najlepšie. Otec sa trochu spustil a dal sa do zlej partie. Chodievali pijávať a hrať karty, mama sa vždy sťažovala, že jej prepil všetko cenné čo dedo zanechal. A bolo čo, dedo ako šéf colníkov dostával rôzne pozornosti, tak to vtedy chodilo. Kým odišiel zo Slovenska, zanechal plnú pivnicu cenných veci, od drahých látok, skla, porcelánu až po vzácne obrazy a knihy. Patrili sme medzi tých lepšie zabezpečených a to sa mame vypomstilo, lebo otcovi kamaráti to vedeli a obohrali ho o všetko. Žiaľ aj to priniesol život. Bolo obdobie kedy otec nechcel dávať domov žiadne peniaze, lebo ich potreboval na hru v karty. Mama bola domáca a jednoducho nemala nás z čoho živiť. Starať sa o tri deti a manžela vyžadovalo dosť času na domáce práce, pranie, žehlenie, varenie, upratovanie a ešte sa venovať deťom, učiť sa s nami a hrať sa, to bol údel pre mamu. Spočiatku bola mama doma, nebola zamestnaná. Nie sú to tie najpríjemnejšie spomienky. Ja ako najmladší som chodieval žobrať od otca výplatu, keď ju dostal a nestačil prepiť. Mama v deň výplaty netrpezlivo očakávala otcov príchod. Keď prišiel domov, ihneď ma poslala za ním, aby som vypýtal peniaze. Bolo totiž obdobie, keď sa spolu jednoducho nerozprávali a ja ako najmladší som bol akýmsi poslom, hlavne v deň výplaty. Otec bol učiteľom na strednej škole a občas sme museli ohľadne peňazí až za riaditeľom školy, aby mu dohovoril. Nikdy nezabudnem na jeden nepríjemný deň. Raz sme s mamou išli v deň výplaty do školy, aby ju zobrala skôr než by ju stačil prepiť a prehrať v kartách. Prišli sme na dvor, kde pracovali robotníci a miešali betón v elektrickej miešačke. Mama mi prikázala, aby som ju tam počkal, lebo musí pohľadať otca. Vtedy som po prvý krát zažil čo je strach. Ani to nebolo tak hrozné, ale neviem prečo, zanechalo to vo mňe celoživotnú negatívnu spomienku. Keď mama odišla, nebol nikto iný na dvore len ja a dvaja robotníci so strojom na miešanie betónu. Vtedy jeden z robotníkov prišiel ku mne a prihovoril sa mi, vraj mi ukáže ako tento stroj pracuje. Miešačka naplnená betónom vydávala škripľavé zvuky. Robotník sa poobzeral akoby dával pozor, či ho nikto nevidí a mrkol na druhého, ten doniesol tenku palicu. Zobrali ma za ruky a pritiahli bližšie k miešačke, vysvetľovali mi, že tu je motor ten sa točí a týmito remenicami prenáša pohyb na miešačku, potom vložil medzi točiacu sa remenicu a veľké koleso miešačky palicu, remenica ju okamžite pohltila, zlomila, rozmačkala, potom dal ďalší kúsok a opäť remenica ako nožnice v zárezovom kole prestrihla palicu ako nič, ďalší kúsok a ďalší až kým z palice neostalo nič, potom mi chytili ruku a blížili sa s mojou rukou ku remenici, je jasné čo by mi z ruky ostalo. Bojíš sa, opýtal sa ten vyšší, obaja ma silno držali a ja som nemohol nič urobiť, len som sa zmohol na holú vetu, bojím sa nechajte ma, môj otec je tu riaditeľom, nechajte ma a pustite ma. Chlapi sa na mňa pozreli a povedali, čo klameš, poznáme riaditeľove deti a ruku mi zase posunuli bližšie. Isto to nemysleli vážne, ale bavilo ich to ako sa bojím a ja som zo strachu nevedel ani zakričať. Nikdy na to nezabudnem ako remenica od miešačky lámala palicu a potom moje prsty boli tak blízko pri tej remenici. A mama neprichádzala, len si pamätám, že keď sa doslova rehotali, tak som sa vzoprel a zakričal som „nehchajte ma, lebo to poviem otcovi“, silno som mykol rukami, nohami až som sa vyšmykol z ich zovretia a utekal som ku dverám kam odišla mama. Akoby zázrakom sa v tom objavila mama a plakala, že otec už odišiel aj s výplatou, nariekala, že zase prepije výplatu a nebudeme mať čo jesť. Pozrel som sa smerom k miešačke ale chlapi boli schovaní za ňou, videl som len ich nohy. Aj ja som sa rozplakal, tak sme s mamou plakali obaja, ona si myslela, že s ňou súcitim, no ja som plakal od strachu pred tými chlapmi. Mama vedela kam ísť, našťastie otec sa ešte nestačil usadiť a nemal dobrý deň, lebo mamu poslúchol a odišli sme spolu nakupovať a potom domov. Doma som vyrozprával ako mi robotníci chceli vložiť ruku medzi remenice miešačky na betón. No nepadlo to na úrodnú pôdu, otec bol ešte nahnevaný, že chodíme za ním do školy a robíme mu hanbu, pamätám, že škodoradostne povedal, že to mám za to, že chodím s mamou žobrať peniaze, vraj nech ide pracovať a zarábať, už sme dosť veľkí, aby sme sa vedeli o seba postarať aj bez mamy. Bol to jeho názor.

Pokračovanie nabudúce

Petícia:

V symbolický deň 11.júna 2018 som zahájil zbieranie podpisov pod petíciu na kandidátku za občianského prezidenta, verím, že mi dáte svoj podpis ale nie s tým, že so všetkým súhlasite, ale s tým, že mi dovolíte zúčastniť sa súťaže o tento post a verte mi, že mi nejde o výhru ale postaviť sa před TV kamery a nahlas protestovať proti systémovej korupcie a prenasledovaniu ľudí s iným politickým názorom. Nezabudnime, že masy sa dajú ľahko ovládať, aj Hitler ovládol masy a na uliciach mu skandovali miliony ľudí, ale história odsúdila tento fašizmus ako najtemnejšie obdobie dejín. Žijeme v podobnej dobe, aj táto demokracia je len pozlátko ale história potvrdí ak nenastane ZMENA, že to bude ďalšie obdobie temna v dobe jadrových zbraní, preto budúcnosť je závisla na tom, aby sme prijali nové zákony, ktoré navrhujem, zákony, ktoré budú ochraňovať naše životy a to nielen život fyzicky zákazom mučenia, ale aj život psychický a intelektuálny. Význam ochrany troch životov, fyzického, psychického a intelektuálneho sa snažia oligarchovia zahmlievať a zatajovať, aby nás mohli prenasledovať a žiť na Váš úkor. Ďakujem za pochopenie a prosím o jeden podpis a vytalčte si petíciu, dajte podpísať Vašej rodine a pošlite na mojú adresu. Ja nemám peniaze na zbieranie podpisov, čo si vyžaduje množstvo platených študentov. Uvítal by som nejaký sponzorský dar, alebo sponzora, ktorý by organizoval zbieranie podpisov. Ešte raz vďaka.

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

 

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

 

Môj FB na kontaktovanie Tu

 

Moje diskusné relácie na youtube Tu

 

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

 

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu:

Obsah knihy:

I.                     1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

II.                   1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

III.                 1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

IV.                 1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

V.                   1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

VI.                 1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

VII.               1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

VIII.             1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

IX.                1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

X.                  1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XI.                1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XII.              2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XIII.            2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XIV.            2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XV.              2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XVI.            2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

 

 

---------------------------------------------------------

Štvrtý diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od „A“ po „Z“ .

 

I. Kapitola

 

Detstvo

Poračovanie:

 

4. Vek: 8-9 ročný 3-4 trieda 1956-1958

Do tretej triedy som nastúpil na Komsomolskú ulicu kde oproti vodárne postavili školu pre ďalšie dva ročníky. Tešil som sa lebo to bolo o polovicu bližšie ako predtým. Z tohoto obdobia mám aj zachovanú fotografiu so spolužiakmi, ja som v spodnom rade tretí z prava. Vždy keď sme išli do školy a zo školy, museli sme prechádzať popri dvojdomoch pohraničiarov z povolania. Na tejto ulici bývali samí vojaci z povolania aj s rodinami. Ich deti boli naši noví kamaráti. Major Grigar velil vtedy pohraničiarom a s jeho synom Oldom sme boli kamaráti. Vtedy som v ruke po prvý krát držal ozajstný československý samopal s krátkou hlavňou. Oldo nám ho ukázal, keď jeho tatko nebol doma. Bol to pre nás chlapcov zážitok a veľmi sme mu závideli, že má jeho otec doma takýto samopal. Raz nás zobral do lesa pri Pasienkoch a predviedol nám streľňu so slepými nábojmi. Bol to poriadný rachot, aj my sme si mohli vystreliť. Pre osemročného chlapca bolo potešením môcť držať ozajstný samopal a spustiť paľbu, aj keď so slepými nábojmi. Zostala príjemná spomienka.

Omnoho nepríjemnejšia bola naháňačka na školskom dvore, keď ma podrazil môj spolužiak a ja som tak nešťastne spadol zo schodov, že som si vážne poranil koleno a noha musela ísť do sádry. Nič by na tom nebolo zaujímavé a zvláštne, veď takmer každé decko malo sem tam nejaký ten škrabanec. Ale na tú sádru zase nikdy nezabudnem. Raz keď sme sa hrali na ulici, tak jeden starý opilec mi škodoradostne hodil špak z cigarety rovno do nohy a ten špak sa dostal medzi moje stehno a sádru. Bola to skutočná a neznesiteľná bolesť, špak nešiel ani vybrať ani uhasiť. Ešte horšie bolo, že hodenie špaku si nikto nevšimol a kamaráti si mysleli, že robím len cirkus. Ja som skackal a plakal od bolesti, až keď sa začalo dýmiť spoza sádry a bolo cítiť zápach zhorenej kože, tak mi chlapci uverili, no nevedeli sme čo robiť, ja som skackal a plakal a chlapci sa pokúšali sádru rozobrať. Na tú bolesť asi nikdy nezabudnem, bolelo to ako by ma niekto bodol vidlami. Napokon ktosi stihol zbehnúť domov a doniesol pohár vody, ktorý mi vlial medzi sádru a mojú ohorenú kožu. Na druhý deň som išiel k lekárovi a museli mi sádru dať dolu, ošetriť popálené miesto a znova nohu zasádrovať.

Tu sa tak trochu zmenil aj môj život, sádra mi nedovoľovala chodiť každý deň na ulicu, tak som mal obdobie čítania kníh, jednak dobrodružných ale aj odborných. Môj záujem sa obrátil na slaboprúdovú elektrinu. V tom čase mama z nedostaku financii musela ísť pracovať a z toho vyplývali pre mňa určité výhodu. Z každej výplaty mi dávala tajne 100 Kč aby som si niečo kúpil v modelárskom obchode. Spočiatku som si kupoval rôzne časopisy ako rádioamatér, schémy amatérskych prístrojov a podobne. Môj nový život sa začal keď som si kúpil stavebnicu na morzeovku. Tak sme naťahali drôty so susedným chlapcom Zdenom Vacom a chvílu nás bavilo si posielať morzeované správy. Postupne som si kúpil spájkovačku, malý zverák a všakovaké rádioamatérske náradia a zariadenia. Trúfol som si už aj na výrobu krištálky, bolo to vlastne rádio na sluchátka s veľmi jednoduchou schémou zapojenia. V predajni rádioamatér som si kúpil krištál s ovládačom, bola to sklenená trubička, na jednom konci bol krištál a vývod ako anóda a na druhom konci pohyblivý hrot ako katóda, to sa zapojilo cez kondenzátor - sluchadlo a batériu s vypinačom a rádio bolo hotové. S hrotom sa zasúvaním a vysúvaním bodalo do krištálu a hľadali sa stanice. Bolo to úžasne zaujúmavé, dali sa takto chytať rôzne zahraničné ale aj domáce rádiové stanice. Na toto obdobie si dobre pamätám, nakoľko počúvanie rádiostaníc cez sluchadlá bolo iné ako keď sme rodina počúvali rozhlas. Vtedy som zachytil aj správu, keď ZSSR vypustili prvú umelú družicu Sputnik I. Bola to pýcha socialistického zriadenia, nakoľko prebiehala súťaž medzi USA a ZSSR. Na strane druhej sme už vtedy vedeli, že USA nadmerne zbrojí a chystá vojnu, ktorá bude namierená proti ľudu a bude mať ekonomické pozadie. V tomto roku sa spustilo aj prvé televízne vysielanie, aj keď sme nemali televízor v rozhlase to spomínali ako veľký vedeckotechnický rozmach. Vysielanie obrazu cez vlnové dĺžky ako rozhlas, to bolo niečo veľmi zaujímavé a všetci sme sa tešili až príde čas a aj naša rodina si kúpi televízor. Keď sa mi zahojila noha, opäť ma zlákala ulica.

Devínsku cestu sme ako deti vôbec nevnímali ako dôležitú cestu spájajúcu Karlovu Ves a Devín, bolo to miesto pre nás hlavne na hranie. Najčastejšie sme hrávali ako iné deti futbal. V tom čase tam auto prešlo len zriedka, autobus na Devín išiel každú pol hodinu a hraničiarske džipy každé dve hodiny keď sa menili hliadky, inak nás takmer nikto nerušil. Ďalším podobným výnimočným momentom nášho života bolo, keď nám rodičia kúpili bicykel Turist, bola to veľká vec, začal akoby nový život. Spočiatku sme si traja súrodenci delili bicykel ako na prídel, každý jednu hodinu, no po čase ho najviac využíval najstarší brat Kamil, mal vo všetkom výhodu. Jednoducho nás oklamal, povedal, že sa o hodinu vráti a nevrátil sa. Veľa krát musela mama riešiť naše spory o bicykel. Najnenáročnejšia bola sestra Eva, bola síce o dva roky staršia, ale jej záujmy boli boli celkom iné. Mala tu na ulici kamarátky rovesníčky, najlepšia jej kamarátka bola Mila Rovenská, aj sa skutočne podobali ako sestry, mali spoločné fotografie ako dvojičky. Rovenskovci prišli bývať do posledného domu na ulici, kde pred nimi sídlila Karloveská knižnica. Keď úrady knižnicu premiestnili, tak veľký dom s veľkou záhradou prenajali tejto rodine. Mila mala štyroch súrodencov, ona bola najstaršia, potom bol Milan, môj ročník, Agneša, Božena, Paľo. Ich otec jazdil na trolejbusi a mama bola domáca. Na záhrade mali veľký holubník, niekoľko kôz, veľa sliepok, ovocné stromy a veľa zeleniny. Rodičia boli prísni, no tiež sa veľmi hádali a Milan bol z ich spôsobu života tak trochu malý nervák. Veľa krát sme ho ľutovali, keď bol priviazaný reťazou o bránku a nesmel sa s nami hrať. Bolo to pre neho veľmi ponižujúce. Otec ho často takto trestal, keď neposlúchal. Mal totiž povinnosti, musel sa starať o jedlo pre domáce zvieratá a hydinu, najčastejšie chodil lámať agát pre kozy a trhať ďatelinu pre zajacov. Potom zasa čistil holubník, kurník pre sliepky a okopávať záhradu. Zato, keď sa dostal z reťaze, tak beda každému kto sa mu posmieval keď bol na reťazi. Vtedy sa z neho stal postrach ulice. Bol doslova bitkár a mňa si často brával na mušku. Boli časy keď som sa ho veľmi bál, nebol som samozrejme sám, aj o štyri roky starší brat mal z neho strach. Milan Rovenský bola jedna veľká samostatná kapitola v mojom živote. Akoby vycítil, že ja som ta správna obeť, že práve ja som ten, do ktorého si smie a má právo udrieť. Ale všetko negatívne malo aj pozitívny účinok. Kedže sme často zápasili a ja som väčšinou prehral, stal som sa druhým najsilnejším chalanom v partii, lebo na Milana nikto nemal. Jeho zúrivosť z reťaze prekonávala všetky prekvapenia aj starších chlapcov. Milan sa stal päsťovým kráľom na Devínskej ulici. Boli obdobia, keď som sa radšej chodieval hrávať do vedlajšej ulici, tam som mal dobrého kamaráta Vlada Hericha. Mamy sa často navštevovali a Vlado mal staršieho brata Milana, ktorý ma niekoľko krát bránil pred Milanom z našej ulice. Starší brat Milan sa kamarátil s mojim starším bratom Kamilom, a ja som sa kamarátil s rovesníkom Vladom. Bolo to celkom fajn obdobie môjho života. Herichových rodina bola úplne normálna partia, iná ako rodina Rovenských.

 

Pokračovanie nabudúce

 

Petícia:

V symbolický deň 11.júna 2018 som zahájil zbieranie podpisov pod petíciu na kandidátku za občianského prezidenta, verím, že mi dáte svoj podpis ale nie s tým, že so všetkým súhlasite, ale s tým, že mi dovolíte zúčastniť sa súťaže o tento post a verte mi, že mi nejde o výhru ale postaviť sa před TV kamery a nahlas protestovať proti systémovej korupcie a prenasledovaniu ľudí s iným politickým názorom. Nezabudnime, že masy sa dajú ľahko ovládať, aj Hitler ovládol masy a na uliciach mu skandovali miliony ľudí, ale história odsúdila tento fašizmus ako najtemnejšie obdobie dejín. Žijeme v podobnej dobe, aj táto demokracia je len pozlátko ale história potvrdí ak nenastane ZMENA, že to bude ďalšie obdobie temna v dobe jadrových zbraní, preto budúcnosť je závisla na tom, aby sme prijali nové zákony, ktoré navrhujem, zákony, ktoré budú ochraňovať naše životy a to nielen život fyzicky zákazom mučenia, ale aj život psychický a intelektuálny. Význam ochrany troch životov, fyzického, psychického a intelektuálneho sa snažia oligarchovia zahmlievať a zatajovať, aby nás mohli prenasledovať a žiť na Váš úkor. Ďakujem za pochopenie a prosím o jeden podpis a vytalčte si petíciu, dajte podpísať Vašej rodine a pošlite na mojú adresu. Ja nemám peniaze na zbieranie podpisov, čo si vyžaduje množstvo platených študentov. Uvítal by som nejaký sponzorský dar, alebo sponzora, ktorý by organizoval zbieranie podpisov. Ešte raz vďaka.

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

 

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

 

Môj FB na kontaktovanie Tu

 

Moje diskusné relácie na youtube Tu

 

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

 

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu:

Obsah knihy:

XVII.          1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

XVIII.        1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

XIX.            1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

XX.              1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

XXI.            1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

XXII.          1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

XXIII.        1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

XXIV.        1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

XXV.          1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

XXVI.        1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XXVII.      1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XXVIII.    2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XXIX.       2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XXX.         2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XXXI.       2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XXXII.     2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

Piatý diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od „A“ po „Z“ .

 

 

(Foto patrí do predchádzajúcej časti 3.trieda na Komsomolskej ulici)

 

I. Kapitola

 

Detstvo

Poračovanie:

5. časť, vek:  10-11 ročný 5-6 trieda 1958-1960

Ďalšie dva ročníky som chodil do do školy mesta, najskôr do piatej na Jesenského ulici a do šiestej na Palackého ulici. Bolo to zase  nové obdobie v mojom živote, úplne noví spolužiaci, noví učitelia, nové prostredie ale aj nové konflikty. Najviac sa nám páčilo cestovanie, keďže sme museli každý deň ísť električkou od Riviery až pred školu. Takto vznikli nové a zaujímavé zážitky, samozrejme ako chlapci nezbedníci, sme sa často nie vozili v električke ale „henglovali“. Bola to zábava, električky sa neotáčali dookola na konečnej, ale miesto pre vodiča bolo z obudvoch strán a dvere boli v strede tiež z obidvoch strán. Električka prišla k Riviere, neotočila sa, len vodič prešiel z prednej kabíny do zadnej kabíny a takto vyrazila električka naspäť smerom do mesta. Pre takúto zmenu bolo potrebné raz otvoriť dvere na jednej strane, druhé zatvoriť a potom opačne, tak aby otvorené dvere boli na pravej strane v smere jazdy. No a my deti sme sa vozili „henglom“ na schodíkoch práve tej ľavej strany, ktorá bola zavorená a mali sme nesmiernu radosť, keď sprievodca, ktorý štikal lístky nám cez sklo nadával a veľa krát aj vodič zastavil aby nás odohnal. No a tí najodvážnejši sa vozili na „háku“. To znamená, že z každej strany mala električka ako vlaky hák na pripojenie ďalšieho vozňa. Bolo to skutočne nebezpečné najmä v zátačkach, keď hák preletel z jednej strany na druhú. No a potom pri starom pivovare robila električka také prudké esíčko, kde sme za jazdy vyskakovali, aby sme si na rohu od Juhoslovana kúpili zmrzlinu. Pamätám, že starší brat Kamil tak nešťastne vyskočil, že si zlomil nohu. Takže aj on mal v sádre nohu. Tým, že sme chodili do školy do města, tak sme mali aj nových kamarátov a naučili sme sa aj novým móresom. Jedným z nich bolo chodenie po „korze“. Už ako desaťroční sme sa chodili prechádzať po korze a znova sme zažili rôzne príhody. Spočiatku to boli nevinné hry a šantenie ale neskoršie to už boli aj vážnejšie bitky medzi partiami. Bolo to obdobie keď sme sa tak trochu rozdelili do rôznych skupín a bývala partia z Devínskej cesty sa začala trieštiť. Väčšinou času som strávil čítaním dobrodružných kníh a rádioamatérščine ale neoddeliteľnou súčasťou povojnového obdobia bolo chodenie po horách a hladanie zbraní z druhej svetovej vojny. Tak som sa dostal do partie s Vladom Herichom z vedľajšej ulice. Bol som s nimi niekoľko krát v horách a na lúke nazývanej pasienky, kde bolo niekoľko bunkrov z druhej svetovej vojny. Boli to starší chlapci, ktorí nás brávali na takéto „výlety“. Stále sme tam nachádzali rôzne munície, stačilo trochu zahrabať v zemi a už sa objavila munícia alebo pušný prach. S Vladom som bol taký veľký kamarát, že som sa kvôli nemu odvážil na jeden skutočne dobrodružný výlet.

Bolo to cez prázdniny, Vladovi rodičia mu vybavili prázdninový skautský tábor v Častej pri hrade Červený kameň. No a ja ako deväťročný chalan som sa rozhodol, že ho pôjdem navštíviť a jednú noc tam aj prespím pod vlastným stanom. Na našej záhrade sme často spávali pod stanom. Rodičia neboli moc nadšení, hlavne mama mala o mňa strach aby som nezablúdil, aby sa mi niečo nestalo po ceste a podobne. Ale ja som bol odhodlaný, priznám sa, že som mal vtedy sice aj strach ale chcel som okoliu dokázať, že sa nebojím. Mama mi prichystala na dva dni jedlo, mal som vojenský ruksak s kožušinou, turistickú palicu, cez krk prehodenú vojenskú mapu a vydal som sa na cestu. Samozrejme, že sme to s rodičmi všetko prebrali a mal som na papieriku napísane odkiaľ kam pôjdem električkou potom kde nastúpim na autobus a potom mi Vlado nakreslil, kde sa nachádzal ich tábor. V sobotu ráno som vyrazil, pred Rivierou som nasadol na električku, v meste som prestúpil na autobus a z Bajkalskej na medzimestský autobus. Šoféra som poprosil aby mi povedal, keď budem na mieste. Čudoval sa, že taký mladý 10-ročný chlapec ide sám stanovať, vraj on by veru svojho syna nepustil. Trochu ma postrašil, či sa večer nebudem báť, lebo v lese sú divoké zvery, jelene, srnky a hlavné divé svine. Až vtedy som si začal nejak uvedomovať, že dostávam strach, ale už bolo neskoro, tváril som sa, že sa nebojím. Cesta prebehla bez ťažkostí, poobede som vystúpil z autobusu a pustil som sa turistickým chodníkom k miestu táboriska. Nemusel som sa niako obávať, lebo v sobotu bolo v horách veľa ľudí, detí s rodinami. Asi poobede okolo 16-tej som dorazil k táboru. Mal som smolu, Vlado tam nebol, práve jeho skupina odišla na dvojdňovú túru a budú spať v nejakej chate. Starší chlapec, ktorý mal službu ma previedol tábrom, boli to kombinované stany s drevenou podlahou a drevenými bokmi v ktorých boli dvojposchodové postele. Mali aj rozhladňu na ktorej sa striedala stráž a tiež stožiar s vlajkou. Tiež sa čudoval, že mám odvahu sám ísť stanovať tak ďaleko od rodičov. Pri odchode mi povedal, že keby som chcel tak môžem prísť prespať do tábora. Nuž neostalo mi nič iné, než si hladať neďaleko nejaké miesto na postavenie stanu. Obišiel som okolie a všade boli sem, tam nejaké stany aj s rodinami či staršími chlapcami, ktorý hrali na gitarách. Napokon som si vybral miesto neďaleko potoka trochu vzdialené od ľudí. Postavil som stan, urobil ohník a opiekol si špekáčky čo mi mama pripravila. Pomaly sa zotmelo a ja som začal premýšľat o slovách čo mi hovoril šofér, divá zver, divé svine a podobne. Začal som mať strach, načúval som okoliu, či sa neblíži k môjmu stanu divá zver či divá sviňa. Pozoroval som okolie, všade bola tma, naľavo obdialeč horel oheň a skupina starších detí hrala na gitare a spievali trampské pesničky, naľavo bola rodinka s dvomi deťmi približne v mojom veku a stále na mňa pozerali, zrejme sa o mne rozprávali. Prišla ku mne staršia pani a spýtala sa ma či je všetko v poriadku, že kde mám rodičov, či sa niekde nestratili. Ja som povedal, že som sám a prišiel som navštíviť kamaráta do tábora, ale ten odišiel na dvojdňovú túru. Pani ma pochválila, že mám veľkú odvahu a pri slove rodičia zakrútila hlavou a dodala, že ona by svojho syna samého určite nepustila, čo keď sa cez noc niečo stane. Keď odišla, hlavou mi začali behať čudné myšlienky, až teraz som si jasne uvedomoval, že som sám v divokej prírode a navyše mojí blízki sú strašne ďaleko. Vošiel som do stanu. Aby som zahnal strach zavesil som baterku na špic stanu zobral som si knihu Pätnásť ročný kapitán, ktorú som mal rozčítanú a začal som si čítať.  No myseľ nie a nie začítať sa do peknej knihy. Z diaľky bolo počuť spev a gitaru, neďaleko bolo počuť nejaké praskanie halúz a rôzne zvuky voľnej prírody. Odrazu som počul nejaký divný šuchot blízko môjho stanu, zhasil som baterku a načúval som, zrazu sa šuchot blížil a bolo počuť zretelne, akoby sa niekto plazil ku môjmu stanu, zapálil som baterku a pozeral som dookola. Našťastie mal môj stan gumenú podlahu ale bolo vidieť ako sa guma vlní, niečo sa dobíjalo do môjho stanu. Hneď ma napadlo to najhoršie, divá sviňa! Spomenul som si na slová mojej matky, ktorá mi hovorila, nech sa stane čokolvek, nesmieš stratiť hlavu a musíš zachovať kľud. To ma ukludnilo, napokon sa to čudo dostalo až do predného vchodu a ja som na to čudo zasvietil. Videl som len svietace oči, na napokon som jasne spoznal, že to bol veľký ježko, bol taký veľký, akého som nikdy nevidel na našej záhrade. Keď som mu ešte raz zasvietil priamo do očí, ježko zažmurkal, poobzeral sa a odišiel. Len čo odišiel, zacítil som, že sa podľaha môjho stanu začína hýbať. Nadvihol som deku a zasvietil, cez gumenú podlahu bolo jasne videť, že podo mnou sa plazil veľký had, hneď som si spomenul na obrázky z rôznych knížok keď ježko mal napichnutého hada, preto tu bol ježko, lebo prenasledoval hada a ten sa ukryl pod môj stan. Bol to poriadný kus, už při Dunaji sme videli aj vyše metrové užovky ktoré boli hrubé ako detská ruka. Bol som zdesený, ale zachoval som kľud, uvolnil mu miesto a had sa odplazil spoza môjho stanu. Snažil som sa nemyslieť na ježka a hada a opäť som sa začítal do knihy, neprešla ani minúta a zvonka sa ozvalo zúrivé mravčanie a následne nariekanie akoby sa divé mačky bili, vtom sa niečo oprelo o môj stan, to už bolo aj na mňa priveľa zobral som baterku a vybehol som zo stanu. Zasvietil som baterkou na miesto kde sa hemžila tráva a uvidel som ozajstnú melu, Ježko sa kotúlaľ a veľkého hada mal nabodnutého na pichliače. Bol to boj o život a na smrť týchto dvoch súperov. Neďaleko zavíjali dve divé mačky. Úprimne, bol to veľký zážitok. O chvíľku sa ježo s hadom odkotúľali do vysokej trávy a ja som nemal odvahu ich prenasledovať. Zrazu všetko stíchlo a ja som sa vrátil späť do stanu. Otvoril som si knihu Pätnásťročný kapitán a veľmi som ľutoval že nemám psa Dinga ako on v knihe. Snažil som sa čítať ale zároveň som načúval rôznym zvukom divej prírody, ani neviem ako som zaspal. Ráno som sa zobudil na čulý ruch, staršia pani ma prišla skontrolovať, či je všetko v poriadku, vyrozprával som jej zážitok s ježkom a hadom, len zalamovala rukami ale tešila sa, že sa mi nič nestalo. Tak som prežil prvý krát v živote celú noc sám v divokej prírode a tento zážitok mi dodal sebavedomie. Nemôžem tento zážitok vynechať aj keď sa vlastne nič mimoriadne neudialo, ale bolo to dôležité pre môj ďalší životný postoj. Akoby som zložil skúšku z dospelosti. Bol som veselý, išiel som dokonca pozdraviť aj deti z vedlajšieho stanu odkiaľ ma prišla skontrolvať ich mama, vyrozprával som im príbeh s ježkom a hadom, len mi tak závideli, že to nemohli zažiť aj oni. Rovnako som sa pozdravil aj s partiou, ktorá tam hrala večer na gitare a aj im som vyrozprával príbeh s ježkom a hadom ako bojovali na život a na smrť. Potom som navštívil tábor, Vladova skupina sa nevrátila a starší chlapec čo mal včera službu sa tiež spýtal či bolo všetko v poriadku a na jeho otázku som hrdo odpovedal, že okrem ježka a hada som nemal žiadnu inú návštevu divej zvery. Tiež som mu vyrozprával celý zážitok. Pochválil ma, že som odvážny, no oznámil mi, že Vladova skupina sa vráti až na večer. Nato som povedal, že poobede už musím odísť domov a požiadal ho, aby povedal Vladovi, že som tu bol. Páčila sa mu moja odvaha a pozval ma na hry s deťmi v tábore. Pochopil som, že taký organizovaný tábor je dobrá vec, lebo tam deti robili všetko čo by im doma zakázali, ale pod prísnym dohľadom dospelých. Najskôr ma doviedol ku skupine, ktorá súťažila v plávaní a kedže som chlapec od Dunaja, bol som medzi prvými, ktorý preplávali dva razy bazén. Potom ma priviedol ku skupine, ktorá strielala zo vzduchovky, aj tam som nastrielal dobre. Celé doobeda som mohol byť v tábore, najviac sa mi páčilo hádzanie sekrou tak aby sa ostrím zabodla do stromu a nechýbalo ani hádzanie dýkou, všetko sa mi veľmi páčilo, už som vôbec neľutoval, že som sa vybral za Vladom. Trošku ma hnevalo, že som bol posledný vo viazaní uzlov, ale aspoň som sa to naučil a vedel som viazať všetky uzly. Skamarátil som sa s chlapcami jednej skupiny z Petržalky, porozprával som im príhodu s ježkom a hadom, všetci mi závideli, že to nezažli aj oni, bol som na seba hrdý. Po dobrom obede sme si zahrali futbal a potom som sa musel rozlúčiť. Bol to veľký zážitok, lebo deti ma uznávali, že som sám prišiel a sám som stanoval a prespal noc vo vlastnom stane a k tomu ten zážitok s ježkom a hadom, no bol som nad mieru spokojní. Túto príhodu som stihol porozprávať aj šoférovi autobusu a zhodou okolnosti mal ten istý službu, ktorý ma viezol sem. Akoby sa svet zmenil, aj šofér uznanlivo povedal, že som mal veľké šťastie, že mi ten had nevliezol do stanu. Domov som prišiel akurát na večeru, mama urobila makové slíže, ktoré som mal veľmi rád. Boli veľmi zvedaví ako som prežil cestovanie a pobyt pod stanom. Keď som im rozpával príbeh s ježkom a hadom, tak sa sestra Eva rozplakala, no zato ma najstarší brat Kamil obvinil, že som si to vymyslel. Ale bolo vidieť, že mi závidi, takže jeho obvinenie bolo len prejavom závisť, že on nezažil nič podobné a jeho najmladší brat sa mohol pochváliť s takýmto ozajstným zážitkom. Mama bola šťastná, že všetko dobre skončilo a sľúbila, že aj my pôjdeme niekde na výlet a budem spať celá rodinka pod stanom.

Medzitým som si moju krištálku vylepšil doplnením jednoduchého tranzistorového zosilňovača, miesto sluchadiel som kúpil malý reproduktor a všetko to som vtesnal do mydlovej krabičky. Bol to môj vlastný prvý tranzistorák. Samozrejme sa v tom čase predávali už aj originálne malé tranzistoráky, ale tento v mydlovej krabičke bol mojím výrobkom. Tiež si na to pamätám keď som tak raz počúval a hľadal stanice, zaujala ma aj správa o zmenách na Kube. Rodičia hovorili, že je to dobrá správa, nakoľko v srdci Ameriky prebehlo povstanie a vodca Fidel Kastro zvrhol kapitalistickú vykorisťovaciu vládu. Škola mi išla celkom dobre, aj keď som mal problémy so slovenčinou, najmä gramatikou. To bola moja slabina. Inak som predmety zvládal bez väčšieho biflovania.

 

Pokračovanie nabudúce

 

Petícia:

V symbolický deň 11.júna 2018 som zahájil zbieranie podpisov pod petíciu na kandidátku za občianského prezidenta, verím, že mi dáte svoj podpis ale nie s tým, že so všetkým súhlasite, ale s tým, že mi dovolíte zúčastniť sa súťaže o tento post a verte mi, že mi nejde o výhru ale postaviť sa před TV kamery a nahlas protestovať proti systémovej korupcie a prenasledovaniu ľudí s iným politickým názorom. Nezabudnime, že masy sa dajú ľahko ovládať, aj Hitler ovládol masy a na uliciach mu skandovali miliony ľudí, ale história odsúdila tento fašizmus ako najtemnejšie obdobie dejín. Žijeme v podobnej dobe, aj táto demokracia je len pozlátko ale história potvrdí ak nenastane ZMENA, že to bude ďalšie obdobie temna v dobe jadrových zbraní, preto budúcnosť je závisla na tom, aby sme prijali nové zákony, ktoré navrhujem, zákony, ktoré budú ochraňovať naše životy a to nielen život fyzicky zákazom mučenia, ale aj život psychický a intelektuálny. Význam ochrany troch životov, fyzického, psychického a intelektuálneho sa snažia oligarchovia zahmlievať a zatajovať, aby nás mohli prenasledovať a žiť na Váš úkor. Ďakujem za pochopenie a prosím o jeden podpis a vytalčte si petíciu, dajte podpísať Vašej rodine a pošlite na mojú adresu. Ja nemám peniaze na zbieranie podpisov, čo si vyžaduje množstvo platených študentov. Uvítal by som nejaký sponzorský dar, alebo sponzora, ktorý by organizoval zbieranie podpisov. Ešte raz vďaka.

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

 

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

 

Môj FB na kontaktovanie Tu

 

Moje diskusné relácie na youtube Tu

 

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

 

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu, stále sme v I. kapitole:

 

Obsah knihy:

XXXIII.   1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

XXXIV.   1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

XXXV.     1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

XXXVI.   1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

XXXVII. 1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

XXXVIII.          1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

XXXIX.   1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

XL.               1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

XLI.             1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

XLII.           1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XLIII.         1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XLIV.         2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XLV.           2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XLVI.         2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XLVII.       2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XLVIII.     2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

 

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––

Šiesty diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od „A“ po „Z“ .

 

 

(Foto z domáceho archivu, ja v strede)

 

I. Kapitola

 

Detstvo

Poračovanie:

 

6. časť, vek:  12-13 ročný 7-8 trieda 1960-1962

Siedmu triedu sme v Karlovej vsi nemali, preto sme chodili do města na Palackeho ulici, bola to nová skúsenost, noví kamaráti a nové priateľstva aj nepriateľstva. Toto obdobie nebolo ľahké, mestskí chlapci sa nad nami povyšovali jako nad dedinskou „čavrgou“, lebo Karlová ves sa považovala za dedinu. Ale ako karlovešťan som sa nedal a za krátko som sa pobil s Kašubom a inými, víťazstva boli raz také inokedy onaké….. Ale vybudoval som si rešpekt.

Od odmej triedy som začal chodiť do novej školy v Karlovej Vsi, ktorá sa postavila v takzvanej akcie „Z“. To znamená, že karlovešťania chodili po sobotách a nedeľach zadarmo pracovať na stavbu školy. Aj my deti sme sa zúčastňovali prác. Jasne si pamätám, že otec ako staviteľ normálne manuálne fúrikoval maltu a betón a my ako deti sme nosili tehly z veľkej hromady až k murárom, ktorí ich ukladali a stavali stenu. Celý čas, čo som chodil do školy do mesta, sme chodievali cez sobotu a nedeľu pracovať na stavenisko školy. Každý Karlovešťan si tam odpracoval svoje. Myslím, že žiadne výnimky neplatili, bola prísna kontrola, akcia „Z“ bola z hľadiska ekonomiky veľmi úspešná, takto štát dodal len materiál a obyvatelia si svojpomocne postavili všetko možné, od školy, nového hasičáku, budovy MNV až po kultúrny dom. Tak sa chápal socializmus, každý si musel odpracovať na stavbách, ktoré slúžili spoločnosti, aby ich mohli potom všetci aj slobodne užívať.

Iné to bolo v súkromnom vlastníctve, rodiny si stavali rodinné domy len z toho čo si moholi dovoliť. Náš dom postavil dedko z maminej strany, jeho plat vedúceho colneho úradu, postavenie a mimoriadne odmeny dovoľovali postaviť si rodinný dom. Stavbu realizovala súkromná furma Olárik. Dedo zložil zálohu a zbytok splácali asi dvadsať rokov, cez vojnu aj po vojne. No a mama musela veľmi šetriť aby sme vládali dedovi posielať peniaze a on potom firme Olárik. Takto to proste fungovalo. Dom bol na vzhľad veľký ale tým, že bol v tvare L tak bol v podstate malý. Z vonku vyzeral ako jednoposchodový dom s klasickou šikmou škridlovou strechou, ale zo záhrady bol vykrojený v tvare písmena L, teda akoby jedna izba chýbala do štvorca na každom poschoví. Na prízemí bola veranda, kuchyňa a obyvačka. Z chodby sa išlo do malej špajzy, toalety a do pivnice. Na prvom poschodí bol malý balkón, strecha verandy, malá izba a veľká izba, k tomu kúpelňa a vchod na povalu. Povala bola pre nás tým najkrajším miestom na svete. Tam sme sa hrávali na schovávanku, tam sme mali jeden čas malú dielničku, tam sme sa učili boxovať s ozajstnými boxerskými rukavicami a tam sme robili aj hlúposti. Raz sme urobili ozaj veľkú hlúposť. Kedže sme bývali na hranici, tak z povaly sme sa chodili pozerať na rakúsku stranu. Bolo dovidieť na blízke lúky a vzdialenejšie vrchy s rozhladňou. No a s ďalekohľadom to bolo úplne super. V tom čase som používal so Zdenom Vacom morzeovku na dorozumievanie, tak nás raz napadlo, že skúsime sa spojiť s Rakúšanmi prostredníctvom morezovky. Večer sme zobrali batérku, otvorili na streche malé okienko a vysielali sme morzeovkou smerom na rakúske hranice rovno z okna povaly. Takže svetlo z baterky bolo vidieť aj na dva kilometre, keďže sme aj my videli napríklad svetla traktoru, ktorý na opačnej strane Dunaja obrábal pole. Tak sme blikali morzeovkou: „halo, halo, vidí nás niekto“ a čakali sme na odpoveď, veľmi nás to bavilo, no nečakali sme takú reakciu aká nastala. Z rakúskej strany sa nikto neozval ale zato behom dvadsiatich minút bolo počuť ako k nášmu domu dorazili dva vojenské džipy a jasne sme počuli búchať na bránku a veliteľ hliadky volal - v mene zákona otvorte. V tom čase to bol veľký problém a rodičia na túto našú hlúposť tak skoro nezabudli. Našťastie sa to vysvetlilo, major Grigar pochopil, že sme sa ako deti len hrali, blikali sme baterkou a žiadnu špionáž v tom nevidel, ale susedia mali na to iný názor. Šepkalo sa, že sme sa pokúšali nadviazať s nepriateľom kontakt a veruže trvalo veľmi dlho pokiaľ tento šum neprestal. Toto obdobie detstva malo rôzne podoby. Aprílové počasie nám veľa krát pripravilo nečakané prekvapenia. Raz, náhle obloha očernela, privalili sa mraky a my sme už vedeli, že sa začína obdobie letných dažďov, ktoré často sprevádzala búrka. Do domu sa vchádzalo cez malú verandu, ktorá v takýchto časoch slúžila ako prírodne kino. Veranda bola dookola zasklenená malými okienkami, takže bolo videť von. Zmestil sa tam malý stolík a my sme si sadli dookola a buď sme sa hrali nejaké kartové hry, „človeče nezlob se“ alebo šach či dámu. Často sme si aj čítali dobrodružné knížky a pozorovali sme ako vonku vietor ohýba stromy a burácajú hromy. Pamätám na jeden podvečer, keď vonku lialo ako z konve, vietor fičal akoby sa blížil koniec sveta a do toho strielali blesky doslova ako z dela. Presvedčili sme mamu, aby sme šli na verandu a pozerali na búrku. Bolo to skvostné divadielko, vonku fúkal vietor a krútil sa akoby chcel uvtoriť vodný vír a vytiahnúť našu marhuľku do oblakov. Dážď bol veľmi silný a niekedy sa zdalo, že to malé zasklanené okna nevydržia a prasknú od toho tlaku. Starší brat Kamil navrhol aby sme si čítali nejakú knihu, tak sme sa napokon dohodli, že najlepšia k tomuto počasiu bude Kniha Päťnásťročný kapitán. Sestra Eva odbehla do izby a vrátila sa aj s knihou, mama nebola moc nadšená, mala obavy aby nejaká odlomená haluz neprerazila okienko, ale napokon sme ju presvedčili aby nám čítala. Mama čítala knihu a my sme sa popritom pozerali na prekrásne prírodne divadlo. Počítali sme ako ďaleko od nás udierajú blesky, zo školy sme vedeli že zvuk sa šíri 330m za sekundu, spočiatku to vždy bolo od záblesku aj 5-6 skeúnd po zvukový hrom, takže blesky padali cca 1,5 kilometra od nás. Ale v ten podvečer si príroda trochu zahrala s nami, odrazu sa zosilil vietor, dážď sa premenil na krupobitie a blesky skracovali svoj čas. Mama znervóznela a navrhla aby sme išli dovnútra, ale my, v duši strach ale navonok odvaha, sme chceli ostať a pozerať sa. Čas sa tak skrátil, že od záblesku neuplynula ani sekunda a nasledovala rana ako z dela. V tom bolo počuť búchanie na bránku, to Evina kamarátka Milka Rovneská sa prišla ukryť, nakoľko ju búrka prekvapila v polceste domov. Mama rýchlo zvesila klúč od bránky, ktorý visel na klinci zárubne a išla jej otvoriť. Ako tak nechala otvorené dvere zrazu sa zablysklo na oslepnutie a vzápäti rana akoby z desiatich diel, ten blesk udrel priamo do stromu pred naším domom. Vidieť blesk z tak blízka, tak páni to je niečo. Jasne sme videli osvietenú mamu aj vystrašenú Milku a akoby to nestačilo, blesk bol tak silný, že sa odlomila halúz zo stromu oproti a vzápätí padala smerom na našu bránku. Mama s Milkou v poslednom okamihu odskočili a dobehli dovnútra také vystrašené, že mama zavelila aby sme okamžite išli do kuchyne. Aj my sme boli vystrašení a poslušne sme odišli do kuchyne. Milka nám rozprávala, že práve išla z obchodu keď sa spustil lejak a búrka, prosila mamu aby sa nehnevala, ale už to viac nemohla vydržat. Mama spomínala na svoje detstvo a rozprávala nám aj o tom, keď blesk zabíjal ľudí. V ten večer sme sa rozprávali o búrkach a ich obetiach.

Písal sa rok 1961 a chodil som do ôsmej treidy, zachovala sa aj fotografia (ja som v predposlednej lavici za mňou už len tri dievčatá).  Svetom preletela úžasná správa. Sovietský kozmonaut Jurij Gagarin vyletel do vesmíru v kozmickej lodi Vostok I. Zároveň sa odvysielala skutočne pekná pesničak Dobrý deň majore Gagarine, bol to hit. Texty piesne sme vedeli naspamäť „Celý svet slyšel tú správu Tasu, celý svet zanechal hovoru, celý svet vyskočil od rozhlasu, a zdvihl pohledy nahoru. Dobrý den majore Gagarine, tak jsme se přece jen dočkali. Celý svet připil Vám rudým vínem, lidé Vám sezdola mávali. Vyřiďte prosím na Měsíci, vyřidte medzi hvezdami, co chceme dneska všichni říci, že přijdem brzo za Vámi….“. Sovieti prekvapili celý svet, človek vo vesmíre, to bolo niečo. Bolo sa o čom rozprávať a nielen pre chlapcov to bola zaujímavá téma, ale aj pre dievčatá, dievčatám sa hlavne páčila tá pesnička. Chlapci si hneď robili nákresy ako funguje taká raketa, ako a kedy sa oddelí prvý stupeň, ako a kedy sa oddelí druhý stupeň a podobne. Toto obdobie aspoň podľa mojej mienky odštartovalo raketomániu. Starší chlapci na Devínskej ceste už o dva dni vypúšťali rôzne tipy rakiet. Jožo Hujsa bol na to najväčší macher. Zavolal všetkých chalanov a dievčatá z našej ulice a prišiel s veľkou raketou, bola asi 50cm vysoká. Všetci sme napäto očakávali čo bude, vyletí, nevyletí, vybuchne, nevybuchne. Samozrejme to bol v tajnosti pred rodičmi, ale predsaj na verejnom mieste na Devínskej ceste. Na naše prekvapenie bola veľmi úspešná, po zapálení knotu sa z trupu rakety zadýmilo, vyšľahli plamene a odrazu veľkou rýchlosťou vyštartovala a letela smerom k oblohe, ale po nejakých troch štyroch sekundách zhorela. Potom nám vysvetlil jednoduchý pricip. Trup rakety bol z výkresu a náplň tvorili novinové papiere napustené travexom. Travex bol normálne predávaný prášok v krabici, ktorý bol určený na ničenie buriny, ale mal aj tú vlastnosť, že keď sa do roztoku namočili noviny a nechali vyschnúť, horeli skoro ako pušný prach, len pomalšie, Travexové noviny boli ideálne na pohon amatérskych rakiet. Takmer tragický dopad mala druhá raketa, ktorú vyrobil Jožo Hujsa, tvorca prvej rakety, keď zdvojnásobil všetky parametre, veľkosť, hrúbka ako aj dávku traxexových novín. Štart sa uskutočnil na Devínskej ceste pred Vodárňou, bolo tam kopec detí, Jožo dokonca vyrobil malú odpalovaciu rampu zo zváračskeho autogénového drôtu. Postavil to na ulici a keď nikto nešiel, potom zapálil knot. Všetci sme ustúpili o krok dozadu, z trpaslíčej rakety vychŕlil plameň akoby z ozajstnej rakety, chviľku za zachvela ale potom rýchlosťou vyletela. Travex ale horel tak rýchlo, že po dvoch sekundách prepálil jeden bok a to spôsobilo zmenu letu rakety. Ohnivá guľa sa začala točiť ako vrtuľa a smeroval naspäť na zem. Dopadla rovno na strážnicu vodárne, službu mal pán Lerinc. Keď videl horiace padajúce ohne, vyletel zo strážnice, díval sa na to horiace čudo, potom na nás a už vedel čo je vo veci. My sme sa rozpŕchli domov. Prišiel aj policajný okreskár pán Gajarský, ktorý to všetko vyšetroval. Jožo dostal pokarhanie a tým bola vec vybavená. Raketománia neustala, zažili sme množstvo ďalších štartov, aj ja som jednu raketu vyrobil a zdvojnásobil som hrúbku obalu aby tak skoro nezhorela a nestalo sa to čo Jožovi. Pred vystrelením som navlhčil trup, vložil travexovú náplň a moja raketa vyletela najvyššie, lebo sa nechytil trup vďaka zvýšenej hrúbky výkresového papiera a navlhčenia. To bol môj prvý úspech nápaditosti a vylepšovania nezdarilých pokusov.

Ešte jedna udalosť mi utkvela v pamäti, bolo to niekedy koncom roka keď Východní Nemci a Sovieti postavili berlínsky múr, aby zabránili útekom obyvateľov NDR na Západ. Veľmi sa o tom debatovalo, či je to dobré alebo nie. Už vtedy som mal vlastný názor, že rozdelovať mesto na dve časti je totálna hlúposť, že sa po skončení druhej svetovej vojny mali radšej dohodnúť, buď to bude patriť západným spojencom alebo východným Sovietom. Predvídal som, že v budúcnosti to bude mať neočakavateľné následky. Toto obdobie mi utkvelo v pamäti, lebo vtedy sme si kúpili domov televízor Mánes. Bolo to úžasné, pre nás deti v tomto veku niečo veľkolepé, prenos nielen zvuku ako sme boli zvyknutí počúvať rádio ale aj obraz. Pamätám, že sme mali problém s anténou, bolo ju treba upevniť na strechu, tak sme dali veľký rebrík na šikmú škridlovú strechu a otec s Kamilom pripevnili anténu, natiahli dvojlinku do televízora, naladili stanice a objavil sa obraz. Celá rodina sme boli šťastní, že aj my máme televízor, bol to akoby nový život, nový svet. Prázdniny ubehli ako voda v Dunaji. Takmer vždy keď svietilo slniečko sme boli pri Dunaji, kde sme mali svoje viaceré miesta. Hlavný stan sme mali na hrádzi, ktorú postavili pracovníci vodárne aby aj v dobách sucha bola voda v studniach. Ovládali sme ale aj iné úseky, napríklad jednička bolo miesto kde bola húpačka. Bolo to veľmi obľúbené miesto, starší chlapci zaveseli lano na vysoký strom naklonený k stredu malého ramena Dunaja, na konci držiak z dreva a vznikla úžasná hračka, ktorá bola neustále obsadená. Každý sa chcel „hunčovať“. Pri dobrom rozbehu sa dalo dosiahnúť až takmer do polovici ramena a v mŕtvom bode sme sa pustili a súťažili kto najďalej doskočí do vody. Bola to super zábava. Táto hunčovka lákala aj deti zo širšieho okolia, chodili tam chlapci z horného konca Karlovej Vsi, Tono Gazárek, Tono Malík a iní ale aj chlapci z mesta najmä z Vidrice, Tono Grňo, Galúzka a ich kamaráti. To samozrejme prinieslo aj šarvátky a neraz lietali aj zauchá alebo päsťe do brady. Vždy sme si uhájili svoju domácu pôdu. Hunčovku sme museli často opravovať lebo vždy sa našli neprajníci a lano jednoducho odrezali. Tak raz starší chlapci namiesto konopného lana tam namontovali oceľové z nejakémo malého žeriavu. Toto vydržalo dosť dlho, pokiaľ si nezlomil nohu syn riaditeľa vodárne, ten dal pokyn a vodárenskí pracovníci motorovu pílkou odrezali celý hrubý konár, ktorý smeroval do polovice ramena Dunaja. To bolo pre nás naozajstná tragédia, ale nedali sme sa, neďaleko sme našli podobný strom a na plus jedničke začala fungovať nová hunčovka. Nebola sice taká ďalekonosná, hodilo nás to len do štvrťky ramena, ale bola. No ani táto dlho nevydržala. Bola na nebepečnom mieste. Keď v lete klesla voda objavil sa rovno pod hunčovkou veľký betónový kváder. To rozbehlo nový veľmi nebezpečný druh zábavy. Kváder na plochu tak asi 1 m x 2 m bol vysoký dobré dva metre. Trčal tak šikmo z vody, že číhal kto sa na neho „napichne“. No a my sme z hunčovky skákali rovno na neho z mŕtveho body z výšky najmenej päť metrov, keď sa niekto nestrafil, padol do vody. Toto bola veľmi nebezpečná a obľúbená hra, až napokon Agneša Rovenská tak nešťastne skočila, že padla z výšky dobrých päť metrov nad vodou rovno šikmo na hranu kvádra a zlomila si stehennú kosť. To bol koniec aj tejto húpačky, ich otec prišiel so sekerou a konár na ktorom bola zavesená húpačka zoťal a bolo po húpačke. Toto nešťastné miesto sme navždy opustili a utáborili sme sa povyše prúdu ramena Dunaja a nazvali sme ho nulka. Bolo to miesto hneď oproti vchodu k ramenu vedľa vodárenského polotu. Tieto prázdniny sme začali aj hrávať na gitarách, najskôr to boli len jednoduché pesničky, napríklad „Cesta má“, alebo  „Džery vlčiak“ a podobne. Milan Rovenský bol najlepší, mal dobrý hudobný sluch a venoval sa gitare od rána do večera. Po ňom bol môj starší brat Kamil, potom Šimon Bohunský a napokon aj ja. Postupne som sa prepracoval na druhé miesto.

 

 

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

 

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

 

Môj FB na kontaktovanie Tu

 

Moje diskusné relácie na youtube Tu

 

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

 

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu, stále sme v I. kapitole:

 

Obsah knihy:

I.                     1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

II.                   1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

III.                 1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

IV.                 1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

V.                   1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

VI.                 1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

VII.               1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

VIII.             1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

IX.                1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

X.                  1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XI.                1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XII.              2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XIII.            2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XIV.            2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XV.              2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XVI.            2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

 

 

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Siedmy diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od „A“ po „Z“ .

 

(Foto z domáceho archivu, ja v škole)

 

I. Kapitola

 

Detstvo

Poračovanie:

 

7. časť, vek:  14-15 ročný 9- trieda 1962-1963

            Prázdniny skončili tak rýchlo ako každý rok a ja som nastúpil do posledného ročníku ZDŠ (základnej deväťročnej školy), do deviatej triedy aby som sa potom podľa prospechu odrazil do reálneho života. Čo sa týka školy, môj najobľúbenejší predmet bola fyzika, potom dejepis, zemepis a doslova som nemal rád chémiu, biológiu a žiaľ aj gramatiku slovenského jazyka. Vinu som nepripisoval len sebe ale aj nepríjemným učiteľom. Sympatie alebo antipatie žiaka voči učiteľom vytvárajú aj vzťah k predmetu učiva. Kým fyzikár a dejepisár boli príjemní učitelia s dobrým argumentačným jazykom, chémiu a biológiu nás učili veľmi arogantní a netaktní učitelia. Tak napríklad literatúru som mal rád, lebo bola fajn učiteľka, kým gramatiku som priam nenávidel lebo ju učila veľmi strohá, suchá a nezáživná učiteľka. Učil som sa zásadne ráno, bol som, ako sa hovorilo ranné vtáča, to ma naučila mama, vždy tvrdila, že človek sa musí učiť vtedy, keď je mozok oddýchnutý a pripravený prijímať nové komplikované informácie. Čo sa ráno naučíš, to tak ľahko nezabudneš, lebo slniečko ti lepšie prekrvuje mozgové závity, to bol jej stále dookola opakovaný výrok. Nebola zástankyňou aby sa deti učili večer, tvrdila, že večer ma slúžiť oddychu, zábave a čítaniu ľahkej literatúry, ale na učenie to nie je vhodný čas. Čo sa chceš večer naučiť, to ti cez noc zmyje čierna obloha ako voda a časom sa všetko vytratí, aj na toto jej rečenie si pamätám. Mama skončila dievčenské gymnázium a veruže mala výbornu pamäť, ovládala štyri jazyky; francúzsky, nemecky, anglicky a dokonca aj esperanto, všetko na plný plyn. V tom čase boli osnovy školy trochu iné, do popredia sa dávali spoločenské predmety pred odbornými, akými napríklad bola chémia, či fyzika alebo biológia. Už vtedy sa mi pačilo, že na dievčenskom gymnáziu mali predmety ako napríklad rétorika na ktorom sa učili správne konverzovať, rozprávať, tak aby rozprávanie malo svoju osnovu, svoj príbeh, svoj začiatok a koniec, proste pointu nie ako teraz deti kvákajú dve na tri. Tiež mali spolčenské predmety napríklad sa učili o stolovaní a spoločenskom správani a hlavne o spoločnosti ako takej. Kto bol prezidentom, prečo bol prezidentom a podobne. Bola potom slušne rozhľadená a vedela dosť aj o politickom živote a spoločenských potrebách. Už vtedy ma to zaujímalo. Aj keď sme aj my mali občianskú náuku, mama tvrdila, že to nie je ono. Čo sa týkalo jazykov, tak ruštinu sme mali povinnú a veľmi sme ju preto nemali radi. Neviem prečo, ale všetkeho veľa škodí a ruština tým, že bola neustále zdôrazňovaná ako jazyk naších osloboditeľov, sme k nej jednoducho nemali takú úctu, akú by si zaslúžila. Dejepis som sa učil zásadne ráno, bol som zvyknutý vstávať o hodinu skôr ako iné deti, mama mi pripravila raňajky a potom som sa učil takým vlastným štýlom. Prechádzal som sa po kuchyni a nahlas som si najskôr prečítal obsah učiva a potom som sa snažil ho reprodukovať naspamäť pričom som zachovával plynulosť rozprávania tým, že som nakukoval do učebnice a odchytával som celé vety. Tak som to urobil niekoľko krát, pokiaľ som to nevedel celé naspamäť. Bez problémov som sa takto každé ráno vládal učiť a vždy som mal z Dejepisu jedničku.

     Mojí starší súrodenci Kamil a Eva sa zvykli učievať podvečer ale ja som si vtedy čítal obľúbené dobrodružné romány či knihy. Niektoré knihy som prečítal aj dva, či tri krát ako napríklad Päťnásťročný kapitán alebo Dobrodružstvo kapitána Korkorána. Na knihe dobrodružstvo kapitána korkorána ma fascinovalo priateľstvo medzi človekom a tigrom, len som tak hltal texty v ktorých sa opisovalo spojenie mysle človeka so zvieraťom. Tigrica Strela bola vďačná za to, že jej kapitán Korkorán ošetril poranenú labu a ako odplatu ho zachraňovala vo viacerých nebezpečných situáciach. Tak medzi nimi vzniklo neuveriteľné priateľstvo. Veľmi som mal rád túto knihu. Boli to časy keď som si vynútil aby rodičia dovolili mať doma psa, bola to malá fenka, ktorej sme dali tiež meno Strela. Bola veľmi učenlivá a naučil som ju všetky základne postavenia, od sadni, lahni, až po vpred, dones aport, čakaj a podobne. Strela chodieval so mnou aj k Dunaju a bola mojim verným spoločníkom. Sestra Eva mi viac krát hovorila, že Strela nikoho iného neposlúcha tak oddane ako mňa. Na príchod jesene sme sa opäť tešili, lebo z lístia sme si robili bunkre a bavilo nás zapaľovať suché lístie a robiť ohne. No v tomto čase nás starší chlapci naučili už aj fajčiť takab ušplaný z lístia. To sa zobrali noviny, v rukách sa rozšúlalo lístie na drobné kapsky, potom sa to zabalilo do kúsku novinového papiera velkosti cigary a fajčili sme. Vždy bola pri tom sranda, lebo novinový papier sa pokaždom raze chytil, začal horieť a bolo viac srandy ako fajčenia, vlastne zmyslom toho zlého návyku bol ten špás.

     V túto jeseň sa viedla vojna s neďalekými Šrámkovcami. Mila Šrámek s bratom a niekoľko chlapcov z longitálu tvorili jednu partiu a my zase druhú. No mali väčšiu smolu, lebo oni domov museli prejsť cez naše územie, kým my sme na ich územie nemuseli ani vkročiť. Už v pätnástich sme mali vzduchovku a strieľali sme do všetkého čo sa dalo. Najviac nás bavilo strielanie do vody, pekne sa broky odrážali a hlavne bolo vidieť kam strela dopadla. Tak sme súťažili kto viac krát strelí do plávajúceho dreva, alebo sme hodili do vody plechovku a strielali sme po nej. Kedže na predmet pôsobil prúd vody, bolo fakt umenie trafiť ho. Táto jeseň mala tiež aj menej príjemnú udalosť. Raz sme pri potičke so Šrámkovcami vyviedli aj ďalšiu hlúposť. So Šrámkovcami sa totiž kamarátil aj Peter Ilavský, ktorý ovšem nebýval v tej lokalite ale chodieval k ním od kajakklubu. No a raz keď zbili nášho Igora, ktorý bol sám pri Dunaji, tak sme si počkali na Petra Ilavského pôjde domov tiež sám. Keď išiel popri Dunaji, chytili sme ho dvaja chlapci, podržali a so vzduchovkou sme mu strelili niekoľko rán do zadku. Našťastie to bola slabá a malá vzduchovka, takže brok neprestrelil nohavice, ale predsaj jačal a vrieskal od bolesti ako pavián a my sme mali zábavu. No aj toto sa udialo, bola v nás ukrytá určitá krutosť a škodoradosť, no dalo by sa to pomenovať aj ako spravodlivosť. Už koncom jeseňe sme sa tešili na zimu.

 

Pokračovanie na budúce

 

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

 

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

 

Môj FB na kontaktovanie Tu

 

Moje diskusné relácie na youtube Tu

 

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

 

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu, stále sme v I. kapitole:

 

Obsah knihy:

XVII.          1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

XVIII.        1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

XIX.            1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

XX.              1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

XXI.            1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

XXII.          1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežnej revolúcie“

XXIII.        1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

XXIV.        1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

XXV.          1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

XXVI.        1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

XXVII.      1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

XXVIII.    2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

XXIX.       2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

XXX.         2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

XXXI.       2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

XXXII.     2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

 

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

 

 

----------------------------

https://www.podpisem.sk/

https://janmolnar3.blog.sme.sk/c/529020/kandidat-na-prezidenta-moj-zivotopis-v-knihe-boh-je-mrtvy-alebo-v-okovach-diabla-8.html

Siedmy diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu, ktorá bude obsahovať všetko od „A“ po „Z“ .

 

MIMORIADNE VYDANIE

Voľby sobota 29.02.2020

Že avantgarda vie veci, ktoré neskôr, až omnoho neskôr - po dvoch bitkách alebo dvoch desaťročiach - budú patriť k vedomiu celej spoločnosti. Úlohou avantgardy je rýchlo reagovať na nové situácie a bytostné zmeny, ktoré sú všeobecnému oku zatiaľ skryté. Preto je aktuálne správanie avantgardy spravidla nepochopiteľné či bláznivé. Jasnozrivý človek však súčasný okamih ako platnú mieru všeobecnosti odsunie - takže vyzerá, že zošalel.

Vážení voliči, ak by som mal opisovoť čo ktorá strana sľubuje pre vodľbami, bol by to dlhý román, dráma so špatným koncom. Prečo lebo chýba uzákonené právidlo „Niet zodpovednosti bez vopred určeného trestu“. Preto aj Gen. Prok. V kauze „Čaputová“ uviedla, že kandidát môže počas kampane aj klamať, vymýšľať si a uvádzať polopravdy, lebo – lebo napokon volič rozhodne a má k dispozícii aj iné zdroje. Takže škoda reči. Ale predsaj chcem povedať niečo čo Vám nikto nepovedal.

Cítom sa byť legitímny, napísať môj názor na celkové hodnoteenie programov všetkých politických strán, hnutí a koalícii zodpovedajúci mojími zlými skúsenosťami zo života v tejeto prekliatej krajine. Je to len z dvoch najdôležitejších životných udalosti vyplývajúcich z nevymožiteľmosti práva s tragickými následkami. Všetci ktorí siahajú len po moci, po nekontrolovateľnej moci sľubujú všetko možné, ale……

Čo ale u nikoho nenájdete, to je ich tajné spojenectvo!!

1.     Ako odškodniť už poškodených občanov práve nevymožiteľnosťou práva, korupciou, klientelizmom, rodinkárstvom a mafiánskymi prepojeniami ala kauza „Kočner a spol“.

2.     Ako zabezpečiť do budúcna aby sa neopakovalo zneužitie práva cez systém korupcie, klientelizmu, rodinkárstva, mafiánskymi prepojeniam jako v kauze „Kočner a spol.“, vedúce a porušovaniu mravných imperatívov.

3. Ako navrátiť do spoločnosti všetky hodnoty práva a spravodlivosti, aby poslanci začali slúžiť a štátna moc chrániť občanom.

Uvediem len jeden dookola sa opakujúci príbeh, za ktorý má niektorí čitatelia stále karhajú, ale jako inak sa mám zbaviť bezdomovstva, rozpadu rodiny, keď nám chýbajú penoaze ktoré nám patria v zmysle rozsudkov a tiež nám chýba strecha nad hlavou ktorá nám bola v rozpore zo zásadami ukradnutá. A myslím, že nie som sám prečo je vo verejneosti stále názor, že máme najnižšiu vymožiteľnosť práva, najnižšiu minimálnu mzdu, najhoršie medziľudské vzťahy, najviac kradnú politici a všetko to najhoršie čo existuje. Akým právom som bez toho aby som niekomu ublíil aby som porušil zákon, len a len z dôvodov, že som si po 89-tom dovolil matť vlastný politický názor a prezentoval som ho založením politického hnutia HSP Hnutie za slobodu prejavu s jediným cieľom „Pod kontrolou televíznych kamier sledovať prechod vlastníctva z predtým spoločného do súkromných rúk“. Za tento názor spustili organizátori „prevratu“ ukrutný boj proti mně bezbrannému človiečiku s dvomi deťmi a verte mi, proti presile sa neubránite.

Preto třeba urobiť najdôležitejšie:

1.     Zrušiť tajný dohľad nad občanmi (jako prezradil kedysi dávno poslanec Soboňa)

2. Vytvoriť nové Ministerstvo pre ľudské práva, ktoré bude dekonšpirovať také postupy a kroky, ktoré vedú k skrytej forme prenasledovania, diskriminácie a konaniam v rozpore s dobrými mravmi aby sa odhalilo to čo sa mne stalo zavčasu, lebo oneskorená spravodlivosť nie je spravidlivosť.
3. Novým zákonodárstvom zabezpečiť

 

Preto vyzávam, všetkých občanov, ktorí sa cítia byť poškodení a nerozhodní vo voľbách, aby při výbere brali do úvahy:

Všetci poznáme videa, ktoré pán Harabin natočil a odvysielal na youtube v ktorých priamo a otvorene hovoril o generálnom prokurátorovi a jeho námestnikovi, že vytvárajú nevymožiteľnosť práva, prezidentku Čaputovú poslal rovno do Leopoldova a nehovorím o bývalom prezidentovi Kiskovi, ktorému prorokoval väzenie ešte za jeho úradovania. Pán Harabin má ale jednú slabú stránku, je zástanca pána Mečiara a jeho nedotknuteľných amnestii, a na tomto možno pohoria aj súčasne voľby. Nemá na každého rovnaký meter. Ale pán Harabin ako jediný líder dal jasný signál, uverejnený v jeho blogu: „Normálni ľudia bývajú aj väzobne šikanovaní, ale prominentní gauneri ako napr. práve Trnka, ale aj Počiatek, Kaliňák, Lipšic, Palko, Dzurinda, Mikloš, Rusko, Malchárek, Jankovská a ďalší, alebo nie sú stíhaní vôbec, alebo nie sú vo väzbe“.

Koho voliť aby sa darebáci dostali do väzenia a čestní a statoční ľudia do vedenia štátu. Uvádzam tip pre nerozhodných:

• – Na prvom mieste třeba dať hlas strany VLASŤ a zakrúžkovať pána Harabina,
• – V druhom rade třeba dať hlas Socialistom.sk a zakrúžkovať pána Chmelára,
• – Na tretie miesto by som podporoval nováčika „Máme toho dosť“, ktorý aspoň v názve vyjadruje svoju nespokojnosť,
• – Na ďalšom mieste třeba podporiť Slovenskú ligu, za ktorú chcel kandidovať aj pán Mečiar a zakrúžkujte Ruhiga aj keď iní by si zaslúžili viac pozornosti,
• – Potom ďalšieho nováčika Práca slovenského národa,
• – A na záver Hlas ľudu a zakrúžkujte pána Marčeka,
• – Ostatných už nebudem spomínať, lebo oni už majú svojích voličov.

Čo týmto získame a čo stratíme.

Aj mne ublížila Mečiarová administratíva a osobne pán Harabin nepomohol aj keby mohli. Ale osobná nenávisť k týmto ľuďom musí ísť bokom v záujmu záchrany Slovenského národa pred zapredaním do zahraničia. Treba sa zmieriť s tým, že pán Harabin ochráni Mečiara pred trestným stíhaním za znaužitie právomoci verejného činiteľa v kauze „mečiarové amnestie“, veď už si svoje vytrpel.

Na strane druhej určite získame, lebo podvodník Kiska, podvodníčka Čaputová skončia určite v Leopoldove, alebo pri najhoršej kombinácii ak budeme my nerozhodní takto voliť, tak vybojujeme aby pán Harabin sa stal generálnym prokurátorom a on s nimi určite zatočí. Na strane tretej máme záruky, že aj ďalší darebáci ktorých Harabin spomínal … Trnka, ale aj Počiatek, Kaliňák, Lipšic, Palko, Dzurinda, Mikloš, Rusko, Malchárek, Jankovská a ďalší… budú spravodlivo stíhaní a potrestaní. Ak k nim pridáme Čižnára a Šufliarského tak sa naplní aj moja osobná túžba po spravodlivosm zadosť učinení za krádež môjho rodinného domu a nevydanie bezdôvodného obohatenia.

. Na záver si zopakujme poradie a možnosti krúžkovania:

1. VLASŤ a pán Harabin
2. Socialisti.sk a pán Chmelár
3. Máme toho dosť a pán Oravec
4. Slovenská liga s pánom Ruhigom
5. Práca slovenského národa a pán Stopka
6. Hlas ľudu a pán Mrček

A ďalší?

Fico sklamal, lebo zneuživa názov SMĚR-socialna demokracia tým, že pomalými sociálnymi dávkami sa drží pri moci na úkor žobrajúcej väčšiny, ktorej „dávkuje“ nádej na lepší život.

Nuž to je všetko, viac sa dočítate tu:

Prečítajte si z iného rozného uhľu Tu

Kliknite aj na mojú ďalšiu novú kapitolu Tu 

Alebo moje archívy v HN

 

---------------------------------

 

 

I. Kapitola

Detstvo

 

Poračovanie:

 

7. časť, vek:  14-15 ročný 9- trieda 1962-1963

            Každá zima mala svoje osobitné čaro, Dunaj bol veľkým inšpirátorom na všeljaké aktivity. Keď zamrzlo rameno, už aj, sme lietali na korčuliach hore dolu. Ako správny výmyselník som zostrojil niekoľko baníckych bateriek a večer sme si uvenili svetla na hlavu a mali sme zábavu sa brusliť aj po zotmení. Tento rok rameno zamrzlo po celej svojej dĺžke a mohli sme plynule jazdiť od kajaklubu až po malú vodáreň čo boli dobré dva-tri kilometre. Každý rok mal v sebe aj určité nebezpečie. Rameno Dunaja zamrzalo postupne a spočiatku boli slabé a silné miesta. Cez tie silne zamrznuté sme sa ľahko dostali na ľad ale boli aj miesta, kde bol prúd väčší a to boli slabo zamrznuté miesta. Ako nedočkoví puberťáci sme začínali s korčuľovaní už od tenkého ľadu, no a viac krát sa stalo, že sa ľad jednoducho preboril pod nohami a my sme člupli do vody. Čím sme boli starší, tým sme viac riskovali. A veru že boli aj veľmi nepríjemné situácie, sám som okúsil aké to je keď sa preboril ľad a ja som padol do studenej vody. Raz keď sme hrali hokej, čo bolo pre chlapcov od Dunaja veľmi príťažlivé, išiel som za pukom dosť ďaleko, puk smeroval do slabého miesta, kde aj ostal stáť. Vtedy bolo treba si lahnuť na ľad a pomaly sa plížiť za pukom a hokejkou ho z toho slabého miesta pritiahnúť. Po ležiačky sa váha tela rozložila a dalo sa prejsť aj veľmi tenký ľad. Lenže vtedy sa mi darilo, dal som už tri góly a so zatemnenou hlavou som zle odhadol situáciu a nelahol som si na ľad a neplazil som sa za pukom, ale pribrzdil som a pomali kľakačky som postupoval za pukom, ktorý zastal na tenkom ľade. No a samozrejme ľad nevydržal, kolenami som preniesl váhu na malú plochu, ľad praskol a ja som sa ocitol vo vode. Na šťastie tam nebol veľký prúd a nebola hlboká voda, zväčša ten tenký ľad bol pri krajoch, ale namočil som až po krk do vody. A mal som čo robiť aby som sa zo zúriaceho Dunaja vyslobodil. Nikto mi nešiel na pomoc, lebo každý vedel, že až by sa priblížil k tenkému ľadu, tak by skončil v mrazivej vode aj on. Ale chalani boli solidárni v inom, v menej nebezpečnej pomoci, ak niekto šlupol do vody, tak rýchlo tí ostatní založili oheň pozbierali nejaké zvršky šiat aby sa jednoducho mohli šaty vysušiť nad ohňom. Bolo to veľmi romantické a každý kto takto člupol bol tak trochu v očiach druhých hrdina, že sa odvážil za pukom až na také slabé miesto a tak si to musel vytrpieť. No takéto hrdinstvá neraz skončili aj tragicky. Dunaj bol záludný, mal miesta plytké ale aj veľmi hlboké a kto ho nepoznal v lete, ten nevedel o týchto miestach. Povyše nulky bolo rameno Dunaja najhlbšie, zrejme tam počas vojny spadla veľká bomba, v lete sme nevedeli doplávať na dno, takže hlbka bola aj päť, šesť metrov. Bolo to ku konci zimy, keď sa ľady topili a vytvárali také krihy na ktorých sme hrali hokej ale okraje boli už roztopené. Na tých miestach zostalo veľa hokejových pukov, lebo nikto nemal odvahu zajsť po ne z obáv, aby nečlupol do hlbokej vody. Keď sa stala táto tragédia, nebol som pritom ale hneď na druhý deň sme to všetci vedeli. Chlapci z mesta tam hrali hokej a nepoznali záludnosť tohoto miesta, no a jeden chlapec išiel po puk na rozhranie zamrznutej krihy a roztopenej vody. Zrejme neodhadol dobre vzdialensoť a ľad praskol a on sa preboril do hlbokej vody, nevedel plávať a spodná voda ho stiahla pod ľad a utopil sa. Policajti, hasiči presekávali ľad ale našli ho až na druhý deň, keď ho vylovili úplne na inom konci. Spodná voda ho zobrala preč. Bolo to veľmi smutné a pre nás to znamenalo varovanie, že aj zábava má svoje hranice, kde už naozaj končí sranda. Bol som deviatak a na to nikdy nezabudnem.

            Doma to nebolo najlepšie, mama s otcom žili tichú domácnosť. Nie každá rodina mala to šťastie, že si rodičia rozumeli. U nás to nejak neklapalo. Otec vyčítal mame, že nevie nič ušetriť a že míňa veľa peňazí na hlúposti akými boli podľa neho aj hračky pre deti a prevalilo sa aj to, že mi mama dávala ako jej miláčikovi každý mesiac 100 Kčs. Mama zase vyčítala otcovi, že sa málo stará o deti a veľa peňazí minie na športku, sazku a aj dosť prepije s kamarátmi či prehrá peniaze v kartách. Argumentovala, že jej rodičia zanechali spústu drahocenných vecí, od drahých látok až po porcelán a otec stačil všetko predať a prehrať v kartách či prepiť s kamarátmi a len veľmi málo peňazí ostalo na domácnosť a hlavne udržiavanie domu. Taký rodinný dom potreboval peniaze aj na údržbu, opravu dažďových odpadov, omietky, natieranie okien ale aj na vnútroné vybavienie od nového plynového sporáku, ladničky až po plynové radiátory v izbách. Nás deti to vtedy veľmi nezaujímalo, ale peniaze boli hlavnou príčinou nezhody medzi rodičmi. Otec sa stále sťažoval, že ho prenasledujú, nedovolia mu realizovať jeho vynálezy v oblasti stavebníctva, chcel viac využívať slnečnú energiu na vykurovanie domov. Posielal na úrady rôzne návrhy a na žiaden mu nikto neodpovedal. Kamaráti mu vyčítali neústretovosť ku KSČ, že načo si zobral Češku za ženu, že bude mať v živote len problémy. Mamu mu zase oponovala, že si len vymýšľa, keby jeho nápady boli dobré, určite by si ho niekto všimol a obdobie čechománie je už dávno za nami, že žijeme v Československej republike kde majú všetci rovnaké práva aj Slováci aj Česi. No otec trval neústupne na svojom, že sa to ťahá ešte z povstaleckého obdobia. Tvrdil, že bývalí zradcovia sa vyhrážali partizánom a ich spojencom a títo sú stále vo vysokých funkciách, tvrdil, že fašizmus pokračuje, len v inom kabáte. Rozprával, že jeho starí nepriatelia, dnes príslušníci KSČ, ho dodnes prenasledujú a snažia sa mu ublížiť.

Nikto mu ale neveril.

Tento rok, keď som ja prežíval tie najkrajšie roky dospievania, sa rodičia nevedeli dohodnúť ako bude ďalej so mnou. Staršia sestra Eva chodila do druhého ročníku učňovky za detažérku a brat bol na základnej vojenskej službe po skončení jedenásťročenky. Napokon otec usúdil, že by bol zo mňa dobrý automechanik ale mama zase presadzovala aby som vzhľadom na môj záujem o rádioamatérčinu išiel ďalej na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú. Kedže som žil takým voľným a romantickým životom, podcenil som budúcnosť a nevedel som za svojú budúcnosť aj zabojovať. Napokon sa rodičia dohodli, že sa uvidí podľa školského prospechu, aké bude ďalšie moje štúdium, či pôjdem do učnovky za automechanika alebo na elektrotechnickú priemyslovku. Nevedomky som tak vtedy rozhodol o celom svojom ďalšom osude.

            Krátko po mojích narodeninách sme oslavovali ďalšie trimfiálne víťazstvo Sovietského zväzu v neformálnej vesmírnej súťaži s USA. 16. júna 1963 vzlietla prvá žena do vesmíru. Valentína Tereškovová bola prvá kozmonautka na svete, pochádzalala z obyčajnej rodiny, otec traktorista a mama krajčírka. Ani ona nebola študovaná, zo základnej školy išla pracovať do závodu na výrobu pneumatík, neskoršie pracovala ako tkáčka. Ako 23 ročná sa prihlásila do parašutistického oddielu, kde vykazovala dobré výsledky, potom sa odvážne prihlásila do kozmonautického výskumu a tak sa prebojovala na prvé miesto uchádzačky o let do vesmíru. Pamätám si tiež na prejav prezidenta Novotného, ktorý vyzdvihoval Sovietský zväz za jeho úsilie v boji proti kapitalistickému imperializmu a presadzovanie diktatúry proletariátu. Tereškovová bola tiež proletárka, robotníčka a budúcnosť patrila robotníkom a pracujúcim. Na strane druhej prebehli správy, že USA začalo nelegálnu vojnu vo Vietname. Boli to také protiklady oboch zriadení medzi ktorými prebiehala aj súťaž v zbrojení. Už vtedy som obdivoval, ako správny rádioamatér, spojenie na tak veľkú vzdialenosť nielen zvuku ale aj obrazu, čo sme sledovali cez televízne prijímače.

            Koniec roka bol pre mňa veľmi úspešný. Kedže mi mama dávala každý mesiac z výplaty 100 Kčs, čo bola na tie pomery dosť veľká čiastka, mal som slušne vybavenú moju rádioamatérsku dielňu vmontovanú do skrine obyvačky. Po otvorení skrine sa automaticky pohonom elektromotoru sklopil pracovný stôl a rozsvietila sa lampa umiestnená v skrini. Zostrojoval som podľa dostupnej literatúry rôzne časové spínače na vianočný stromček, alebo spínače na schodište ale púšťal som sa aj do stavby zosilňovačov pre elektrofonickú gitaru po ktorej som veľmi túžil. Môj triumf, ktorý mi vyslúžil obdiv aj u mojích spolužiakov, konkurentov v rádioamatérstve, bolo zostrojenie tranzistorového rádia v umelohmotnej krabičke cigár . Ale to nebolo len také hociaké rádiou cez krištál a podobne. Toto bolo precízne vypracované s pomocnou doskou na spôsob tlačených spojov s čo najmenej káblikmi. Vyrezaný otvor pre reproduktor a deväť voltovú batériu dodávalo aj na vzhľad tomuto kúsku veľmi profesionálnu podobu. Samozrejme rádio fungovalo veľmi dobre, cez feritovú anténu som chytal všetký stanice na stredných vlnách. Aj hlasitosť bola porovnateľná s kúpenými tranzistorákmi, nakoľko bol koncový tranzistor z triedy vtedy vysokého výkonu. Tranzistorák som doniesol ako záverečnú prácu z fyziky. Kedže som túto prácu uchovával v tajnosti, nielen z obáv či bude fungovať, ale aj z dôdovov skúšky udržať tajomstvo a neprezradiť chystané prekvapenie. Môj tranzistorák som držal v tajnosti až do poslednej chvíľe. Napokon na hodine fyziky, keď nás učiteľ vyzval aby sme predviedli svoje záverečné práce, som vytiahal tranzistorák. Môj veľmi dobrý kamarát Boris Minárik mi veruže mal čo závidiť, aj keď on bol lepší a jedničkár zo všetkých predmetov. Ale v tomto som ho predbehol. Moje vysvedčenie bolo veľmi pestré od jedničiek z fyziky, dejepisu, matematiky až po štvorku z chémie a gramatiky. Koniec tohoto školskeho roku bol trochu iní ako po iné roky. Lúčil som sa nielen so spolužiakmi, ale aj so školou. Od tejto chvíľe ZDŠ-ka v Karlovej Vsi, ako aj celé moje detstvo, prestalo pre mňa existovať.

 

--------------------  Pokračovanie zase niekedy nabudúce--------------------------

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

Môj FB na kontaktovanie Tu

Moje diskusné relácie na youtube Tu

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu, stále sme v I. kapitole:

Obsah knihy:

·  1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

·  1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

·  1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

·  1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

·  1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

·  1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

·  1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

·  1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

·  1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

·  1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

·  1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

·  2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

·  2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

·  2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

·  2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

·  2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

Všetky

http://www.filipadamik.blog.sme.sk/   Politika > Politika a spoločnosť > Karma článku: 5,22 Prečo sa Róbert Fico bojí do diskusie s radovým občanom V Slovenskej republike sa prezident volí priamou voľbou, teda volíme ho my občania. Prečo sa ovšem bojí kandidát na prezidenta Róbert Fico pustiť do diskusie s radovým občanpom? Je niekoľko dôvodov, ale spomeniem len jeden. pokračovanie článku Filip Adamik, nedeľa 23. marca 2014 20:32 | Diskutujte   Politika > Politika a spoločnosť > Karma článku: 6,03 Prečo by mal byť prezident z opozície My skôr narodení sa pametáme ako sa voľakedy vravelo, že sicílska mafia je len slabý odvar aparátnikov komunistickej strany. Nemysleli sme týmto na radových komunistov, ktorí bojovali proti fašizmu a vybojovali slobodu, ani sme nenarážali na radových komunistov z robotníckej triedy či inteligencie. Už vtedy sme hovorili o aparátnikov, teda ľudí, ktorí radi prezliekali kabát len aby sa mohli myť lepšie než tí ostatní, aparátnikov, ktorí vysedávali po krčmách a riadili štát ako šedé eminencie. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 19. júla 2013 23:00 | Počet reakcií: 1   Spoločnosť > Nezaradené > Karma článku: 4,61 Neuveriteľný príbeh tajného dohľadu nad občanmi štátnou mocou Čitateľ už pozná, že fandím občianským aktivistom za priamu demokraciu a pranierujem bývalých komunistov a eštebákov, ktorí vládnu našej krajine a neúmerne sa obohacujú na úkor slušných ľudí. Ale tento príbeh, ktorý som objavil pri bežnom surfovaní na internete mi pripomína ten najhorší sen, ktorý som v živote mal, keď ma zatlačila nočná mora v smrteľnom kŕči pred posledným infarktom. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 12. júla 2013 23:00 | Počet reakcií: 1   Politika > Nezaradené > Karma článku: 9,11 Sedem dôvodov prečo 17. november 1989 nebol deň víťazstva Iná je pravda kapitátu, iná je pravda chudoby! Aj v hodnotení či bol alebo nebol sedemnásty november deň víťazstva pospolitého ľudu, alebo deň zrady úzkej skupiny vysokých komunistických pohlavárov, je potrebné sa pozerať minimálne z dvoch ak nie z troch uhľov pohľadu. Na strane prvej je to uhoľ pohľadu tých, ktorí získali, novodobí kapitalisti, a z pohľadu tých, ktorí stratili, novodobí bezdomovci. Na strane druhej je tu nový uhoľ pohľadu, uhol pohľadu novej generácie, ktorej pribudlo 24 rokov na živote. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 22. marca 2013 22:30 | Počet reakcií: 48   Politika > Nezaradené > Karma článku: 4,42 Prečo sa 17.november považuje za deň zrady a nie deň víťazstva (4) Názory a stanoviská na štvrtú otázku „Ako ďalej, pokračovať a vylepšovať zastupiteľskú demokraciu, alebo urobiť razantnú zmenu a hlavne ako“ sa zjednotili na tom, že pokračovať v týchto klamstvách je sebevražda. Čitateľ sa už isto dozvedel, že v Českej republike obvinili protagonistu „Nežnej revolúcie“ Václava Klausa z vlastizrady! pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 8. marca 2013 17:45 | Počet reakcií: 9   Politika > Nezaradené > Karma článku: 3,76 Prečo sa 17.november považuje za deň zrady a nie deň víťazstva (3) Ďalšiou odpoveďou je nesporne tvrdá realita, v prípade víťazstva by sme boli všetci spokojní, ale skoro všetci vieme, že sme sa nedostali na priemernú úroveň európana, čo sa týka životnej úrovne, preto nemožno hovoriř o víťazstve. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 22. februára 2013 11:00 | Počet reakcií: 2   Politika > Nezaradené > Karma článku: 5,65 Prečo sa 17.november považuje za deň zrady a nie deň víťazstva.(2) My starší sme sa už vyrovnali s oficiálnymi názormi, že 17. november 89 bol organizovaný zdola, spontánne z vôľe ľudu. Ovšem objavujú sa aj iné názory. Pre jedných bol "prechod" úspešný lebo zbohatli, a tí ostatní mali podľa nich prosto smolu, že sa nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Opozičné názory zatiaľ nemajú miesto v médiach. Ale ako môžeme pozorovať okolo seba, nastupuje nová generácia, ktorej to jedno už nie je, a to je dobré. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 11. januára 2013 18:00 | Počet reakcií: 6   Politika > Nezaradené > Karma článku: 5,20 Prečo sa 17. november považuje za deň zrady a nie deň víťazstva (1) Keď v 89-tom sa hovorilo o roku 1968 ako o roku zrady na česko-slovenskom národe, na ktorého Vasil Bilak a spol., povolali vojská Varšávskej zmluvy aby potlačili údajnú kontralevolúciu, ľudia verili, že treba zmenu a podporili tzv. „nežnú revolúciu“ vo viere, že sa ide vylepšovať socializmus, taká je Holá pravda. pokračovanie článku Filip Adamik, nedeľa 30. decembra 2012 20:43 | Počet reakcií: 19   Spoločnosť > Nezaradené > Karma článku: 6,67 Neviete ako si finančne prilepšiť, zbavte svoje dieťa svojprávnosti Dnešný boj o prežitie už nemá zábrany, ľudia tak trpia nedostatkom financii, že sa uchyľujú k absurdným veciam – zoberú si do pestúnstva dieťa a poberajú sociálne 18 rokov (pokiaľ nedospeje), potom je tu ďalšia možnosť čo urobiť aby dávky pokačovali – zbaviť dospievajúce dieťa svojprávnosti.. pokračovanie článku Filip Adamik, utorok 18. decembra 2012 09:30 | Počet reakcií: 1   Spoločnosť > Nezaradené > Karma článku: 6,09 Neuveriteľné – biznis so živým tovarom - deťmi Normal 0 21 Keď som si pozrel video, neveril som vlastným očiam ako hlboko klesla ľudská duša, keď predmetom získavania financii sú sociálne dávky za náhradne rodičovstvo. Nič by na tom nebolo zlé, keby sa po rokoch neodhalil nekalý úmysel „pestúnov“. Keď Veronika vyrástla zo sociálnej siete, pestúni dostali nápad, ako si udržať sociálne dávky. pokračovanie článku Filip Adamik, sobota 20. októbra 2012 02:59 | Počet reakcií: 10   Politika > Nezaradené > Karma článku: 16,20 Poškodení občania – blahoželáme pán Mečiar k narodeninám Pán Fico nezverejnil obsah blahoželania k 70. narodeninám pánovi Mečiarovi, zrejme sa nemôže verejne priznať, že bol jeho agentom od samého počiatku. Ale my poškodení občania, ktorí máme čisté svedomie, nemáme so zverejnením obsahu žiadny problém. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 27. júla 2012 16:15 | Počet reakcií: 16   Politika > Nezaradené > Karma článku: 8,40 Doživotná exekúcia? Na Slovensku je všetko možné! Žilina sa preslávila nielen výrokmi bývalého starostu „s tankami na Budapešť“ alebo hroznými skúsenosťami občanov s vymáhačskými firmami, ale najnovšie vstúpi do histórie „doživotnými exekúciami,“ ak si občan požičial od nebankovky, za ktorou stojí miestny „Boss“. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 13. júla 2012 16:30 | Počet reakcií: 10   Politika > Nezaradené > Karma článku: 3,74 Prežije pán Mečiar Slovensko – Moravskú konfederáciu? Uplynulo vyše päť rokov, čo pán Mečiar obsolvoval operáciu srdca, jeho stav je podľa špecialistov dobrý, avšak za predpokladu, že sa do budúcna vyhne krajne stresujúcim životným udalostiam. Podľa nemenovaných politológov, jedná nepríjemná udalosť je na obzore, ktorá by mohla ohroziť jeho srdiečko. pokračovanie článku Filip Adamik, streda 11. júla 2012 08:30 | Počet reakcií: 2   Spoločnosť > Nezaradené > Karma článku: 3,54 Pesimistická vízia budúcnosti z enviromentálneho hľadiska Svet v roku 2050 bude stáť na rozhraní. Buď ľudstvo k tomuto dátumu zmení svoje postoje, určí si ohľaduplné a prijateľné cieľe a bude napredovať cestou udržateľnej budúcnosti, alebo odsúdi svoju civilizáciu k zániku do zabudnutia. Prostriedky aj technológie existujú, aby sa mohlo ľudstvo rozvíjať udržateľným smerom a viac než k vojnám a biede či katastrofám smerovať k symbióze a mieru. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 15. júna 2012 19:45 | Počet reakcií: 4   Politika > Nezaradené > Karma článku: 8,45 Sen slušných ľudí kontra sen politikov Nedávno som vo svojom blogu napísal, že ak jeden člověk sníva, je to len sen, ale ak ten istý sen budú snívať viacerí, stane sa sen realitou. Ale tiež poznáme z rozprávky Aladinová zázračna lampa, že aj sen môže mať tie tienisté stránky. Sen o bohatstve a moci sa môže premeniť na realitu, keď ho snívajú viacerí. pokračovanie článku Filip Adamik, nedeľa 27. mája 2012 21:30 | Počet reakcií: 4   Politika > Nezaradené > Karma článku: 7,85 Najhoršia vlastnosť Slovákov je závisť! V dnešnej dobe sa ťažko rozoznávajú lavičiari od pravičiarov alebo demokrati od diktátorov, lebo všetci ťahajú za jeden a to kratší koniec, ale s tým neobvyklým rozdielom, že čím je kratší, tým je bohatší. pokračovanie článku Filip Adamik, sobota 12. mája 2012 16:00 | Počet reakcií: 7   Politika > Nezaradené > Karma článku: 9,75 Pán Fico, mysleli ste to takto? V predčasných parlamentných voľbách konaných 10. marca 2012 kauza Gorila občanom otvorila oči, naše bilbordy o sociálnych istotách Vás presvedčili o našj pravde, týmto ste nám udelili mandát, aby sme sľúbili občanom nasledovne: pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 27. apríla 2012 15:45 | Počet reakcií: 8   Politika > Nezaradené > Karma článku: 9,10 Pán Fico, zobuďte sa, vonku prebieha revolúcia za priamu demokraciu Chceme vládu ľudu, zneli heslá na protestoch proti Gorilám. Zastupiteľská demokracia ukázala svoju pravú tvár, pre sociálne slabších občanov je neprijateľná. Smeráci len na chvíľku akousi zotrvačnosťou zažiarili v predčasných voľbách ako padajúca hviezda na nebi, za okamih zhasne, aj vďaka chudobe, proti ktorej smeráci od 89-tého nič podstatné neurobili. pokračovanie článku Filip Adamik, piatok 20. apríla 2012 08:55 | Počet reakcií: 12   Politika > Nezaradené > Karma článku: 3,64 Petícia za lepšie Slovensko - pre koho lepšie? Kauza Gorila priniesla nielen odhalenie nedemokratických praktík a zneužitie tajných služieb v prospech finančných žralokov a politickej partokracie, ale odhalila aj nedostatky samotných základoch demokracie. Z týchto dôvodov sa zrodila Petícia za lepšie Slovensko. Pre koho bude táto petícia lepšia sa pokúsim týmto blogom objasniť. pokračovanie článku Filip Adamik, štvrtok 22. marca 2012 11:31 | Počet reakcií: 9   Politika > Nezaradené > Karma článku: 2,66 Sen o predčasných voľbách 2012 Snívalo sa mi, že Slovenská televízia vysielala na jednotke politickú reklamu a okrúhly stôl politikov, ktorí sľubovali, sľubovali a len sľubovali a na dvojke vysielala okruhlý stôl občianskej diskusie na tému „Pre ktoré „kauzy“ nebudem stranu „x“ alebo "y" voliť“. pokračovanie článku Filip Adamik, utorok 6. marca 2012 16:00 | Počet reakcií: 2   Politika > Nezaradené > Karma článku: 7,36 Gorila z pohľadu skôr narodeného Narodil som sa krátko po skončení druhej svetovej vojny, zažil som socializmus v ktorom som vytváral hodnoty za mizerný plat a v aktívnom veku som zažil aj jeho pád. Nebol som členom ani komunistickej strany ani som nepracoval v štátnej bezpečnosti. Verím, že mladých ľudí bude zaujímať aj názor skôr narodených. pokračovanie článku Filip Adamik, pondelok 6. februára 2012 10:18 | Počet reakcií: 7 Čítajte viac: http://filipadamik.blog.sme.sk/#ixzz2zwUqUmUq

http://koloseo.blog.pravda.sk/   Výzva pre Róberta Fica do debaty s radovým občanom 22. marec 2014, Prečítané 487x, koloseo, Nezaradené, Politika, Politika a voľby, Prezidentské voľby Vážený pán kandidát na prezidenta SR, s prihliadnutím na realitu, že prezident SR je volený priamo občanmi, vyzývam Vás ako radový, ale systémom poškodený občan do diskusie pred video kamerou, ktorá sa bude prenášať prostredníctvom internetu do viacerých sociálnych sieti a webových stránok Vaša situácia je tak isto vážna ako moja. Vy bojujete o post prezidenta [...] Pokračovanie článku Otvorený list pre pána Sulíka, reakcia k hromadným e-mailom, ktoré posiela každému bez opýtania. . . 14. december 2013, Prečítané 1 974x, koloseo, Politika, Politika a voľby Verím, že čitateľ mi nebude zazlievať aj takúto formu blogu, keď zlyhali všetky prostriedky komunikácie s politikmi, čo navyše korešponduje tak trochu s aktuálnym odporom slobodných občanov, ktorí sa domáhajú vlády ľudu, nakoľko komunikácia medzi občanmi a politikmi zlyhala a verejnoprávna televízia viď moja príloha dlhé roky mlčí na žiadosti o vytvorenie nového [...] Pokračovanie článku Aký by mal byť prezident SR (4) 6. december 2013, Prečítané 713x, koloseo, Politika a voľby, Prezidentské voľby Zúčastnil som sa niekoľkých protestov pred prezidentským palácom a čudujem sa, prečo prezident pán Gašparovič nenabral normálnu občiansku odvahu a nezačal dialóg s občanmi, ktorí ho volili. Aj tu sa názory rozchádzajú, jedni hovoria, že skupina občanov, ktorá sa tam zišla nepredstavuje v percentách žiadnu legitímnu silu, druhí hovoria, že i [...] Pokračovanie článku Aký by mal byť prezident SR (3) 30. november 2013, Prečítané 620x, koloseo, Politika a voľby, Prezidentské voľby Uplynulo už veľa rokov a vytrpeli sme si veľa biedy k tomu, aby sme si konečne uvedomili, že za svoju krajšiu budúcnosť budeme musieť bojovať, zatiaľ nie zo zbraňou v ruke, ale aspoň s rozumom v hrsti. Inak sa lepšie mať nebudeme! A prezidenta, myslím tým svojho prezidenta, ktorý bude slúžiť nám radovým občanom, si budeme musieť doslova vybojovať. [...] Pokračovanie článku Aký by mal byť prezident SR (2) 24. november 2013, Prečítané 803x, koloseo, Prezidentské voľby Tak ako kauza „Gorila“ poslúžila k vyvolaniu predčasných parlamentných volieb v ktorých víťazom bol SMER, okolnosti nasvedčujú, že súčasné protesty pred prezidentským palácom v akcii „berieme si späť svoju krajinu“ opäť majú poslúžiť k vyvolaniu predčasných prezidentských volieb v ktorých víťazom by mal byť opäť kandidát za SMER. [...] Pokračovanie článku Aký by mal byť prezident SR (1) 6. november 2013, Prečítané 1 306x, koloseo, Politika a voľby, Prezidentské voľby Blížia sa prezidentské voľby, ktoré by nemali byť nám občanom ľahostajné najmä z dôvodov, že prezident je volený priamou voľbou, teda nie poslancami ale nami občanmi a preto môj blog chcem odštartovať práve úvahami, akého prezidenta by sme si predstavovali, my občania. Každý z nás by si želal mať takého prezidenta, ktorý by rozhodoval podľa našich predstáv, [...] Pokračovanie článku Kto je tu vlastne nepriateľ štátu Persona Non Grata? 30. august 2013, Prečítané 430x, koloseo, Ľudské práva, Politika, súdna moc a pravda Rakúska verejnoprávna televízia v pravidelnej piatkovej relácii Občiansky advokát rozoberá nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy orgánov verejnej moci.Aspoň takto má minimálne vyzerať otvorená justícia. V tom istom čase na druhom brehu Dunaja predstavitelia štátnej moci pískajú dôverne známu starú pesničku: „Nech len občan skúsi rozdať si to so [...] Pokračovanie článku 17. november (4) Deň zrady alebo deň víťazstva 12. júl 2013, Prečítané 894x, koloseo, Ľudské práva, Politika Názory a stanoviská sa rôznia aj v tejto otázke, pokiaľ pre jedných to bol začiatok blahobytu teda víťazstva (aj keď na úkor druhých), pre druhých to bol začiatok chudoby teda prehry (nie vlastnou vinou stratili prácu), tak pre tretiu skupinu tých najnešťastnejších čo sa stali obeťam vrážd, sebevrážd až po dnešných bezdomovcov (nadbytoční ľudia pre peňažný [...] Pokračovanie článku 17. november 1989 (3) Kde sa stala chyba? 11. január 2013, Prečítané 670x, koloseo, Nezaradené Kde sa stala chyba, že smesa nedostali na úroveň priemerného európana, čo sa týka životnej úrovne? Lebo sme boli oklamaní, podvedení a považovaní za hlupákov. O novembrových udalostiach významný český disident pán Pithart Peer povedal – Nebyla to revoluce, ale předání moci. Pithart tieto udalosti nazval pravým ménom, že došlo k “vytunelovaní [...] Pokračovanie článku 17. november 1989 (2) Kto profitoval a kto stratil? 30. december 2012, Prečítané 606x, koloseo, Politika, Politika a voľby Názory sa rozchádzajú podľa uhla pohľadu, podľa osobných skúsenosti, alebo podľa toho, kto mal aké šťastie. Aj tu prevládajú dva názory. Ten prvý je v prospech tých, ktorým sa život po 89-tom zlepšil, či už z dôvodov pripravenosti na zmenu, alebo z dôvodov v­­äčšieho šťastia. Podľa nich sa má aj väčšina lepšie, nakoľko majú možnosť slobodne podnikať, [...] Pokračovanie článku 17. november 1989 z iného uhľu pohľadu (1) 17. december 2012, Prečítané 1 051x, koloseo, Politika a voľby Ako každý rok aj tento rok sa pokúsime pozrieť na udalosti 17. novembra 1989 z rôznych uhloch pohľadu. Tragédiou ostáva skutočnosť, že nova ponovembrová generácia vôbec nevie, čo sa vlastne 17. novembra 1989 stalo. Nevedia, prečo sa to stalo a nevedia zodpovedať ani na ďalšie otázky verejného záujmu. Preto sme oslovili niekoľkých občianských aktivistov, aby vyjadrili [...] Pokračovanie článku Spoveď Veroniky Krywultovej (2) 10. december 2012, Prečítané 806x, koloseo, Ľudské práva Verčin príbeh nabral nové rozmery. Sľuby starostu města Břeclav a sociálnych pracovníčok, že Verči dostane kompletnú sociálnu kuratelu po operácii kolena sa nenaplnili, ba naopak „intrigy“ jej pestúnov za asistencie sociálnych pracovníčok sa stali hrozbou pre Verčinu slobodu. Nevlastná matka, pestúnka Alica jej nastavila pascu aby ju zbavila svojprávnosti s cieľom [...] Pokračovanie článku Alkohol – motor pre biznis s ľudským mäsom 20. október 2012, Prečítané 790x, koloseo, Ľudské práva Pokiaľ sa niekto ožiera za svoje, no čert ho zober. Niekto pije málo, niekto viac, niekto vôbec a niekto každý deň. Ale kto pije aby zakryl nečisté svedomie, to je už horšie. No kto šliape po ľudskej dôstojnosti aby z toho vytĺkol peniaze na alkohol, to je už barbarstvo. Spoveď Veroniky Krywultovej je korunným svedectvom, že dobrý biznis ako získať peniaze na alkohol je aj [...] Pokračovanie článku Prečo pán Fico nezverejnil gratuláciu Mečiarovi k jeho 70. narodeninám? 27. júl 2012, Prečítané 4 033x, koloseo, Politika Denníky uverejnili, že predseda vlády pán Róbert Fico poslal svojmu predchodcovi a bývalému koaličnému parterovi Vladimírovi Mečiarovi list o ktorom sa predpokladá, že je to blahoželanie k 70. narodeninám. Obsah listu sa nepodarilo zistiť. Verejnosť vie, že sa ÚPN podarilo zrekonštruovať vytrhnuté stránky zo zoznamu príslušníkov ŠTb kde figurovalo aj meno Vladimír [...] Pokračovanie článku Zaujíma vôbec niekoho ako zabrániť sociálnej katastrofe? 11. júl 2012, Prečítané 1 203x, koloseo, Nezaradené Ekologická katastrofa v podobe otepľovania, roztopenia ľadovcov v súčinnosti s vyčerpaním ropy prinesie pre ľudstvo doposiaľ nepoznané následky aj v sociálnej oblasti. Enviromentalisti odhadujú, že okolo roku 2050 sa vyčerpajú zásoby ropy a svet sa dostane do ekonomického kolapsu. Keby len to, ale enviromentalisti predpokladajú, že v tom istom čase následkom [...] Pokračovanie článku Problémy v justícii: Tajný dohľad nad občanmi (2) 11. máj 2012, Prečítané 933x, koloseo, súdna moc a pravda Žijeme vo virtuálnom svete, v ktorom sú občania len pasívnymi divákmi, zatiaľ čo páni za oponou v súčinnosti s politickými žralokmi ťahá za špagátiky hercov goríl a sasaniek. Povráva sa, že strážcami tohoto predstavenia je justícia, dokonca jeden bloger napísal, že služby justičného bordelu sa dajú objednať za celkom slušnú cenu. Vraha oslobodia a do basy pôjde [...] Pokračovanie článku Problémy v justícii: Tajný dohľad nad občanmi (1) 8. máj 2012, Prečítané 1 098x, koloseo, súdna moc a pravda Najvypuklejší problém v spoločnosti je nedôvera v justíciu, vláda ho chce riešiť protikorupčným balíkom, sudcovia ZOJ zase obmedzením zásahu politikov do jusície a občania zrušením tajného dohľadu. Problém je niekde inde – v systéme, ktorý dovoľuje konať podľa ľubovôle. „Hneď na úvod treba povedať, čo v tejto relácii niekoľkokrát zopakujem”, [...] Pokračovanie článku Holá PRAVDA o práve na „adresu“ 6. máj 2012, Prečítané 998x, koloseo, Politika Mnohí aktívni občania ani len netušia, čo ich čaká, ak sa im nevydarí biznis, alebo ak sa dostanú do predĺženia z dôvodov nízkej minimálnej mzdy, alebo jednoducho, ak sa zadĺžia a dlh nebudú vedieť splatiť. Ústava SR zaručuje každému bez rozdielu právo na dôstojný život, právo na súkromie, korešpondenciu, sociálna charta a iné medzinárodné dohovory zaručujú [...] Pokračovanie článku Je Slovensko ešte stále „organizovanou zlodejinou vo veľkom štýle“? 3. máj 2012, Prečítané 1 388x, koloseo, Politika Nie je tomu tak dávno, keď sa v predvolebnom súboji objavila brožúrka s atraktívnym názvom: „ Slovenská republika nie je právnym štátom“, i napriek tomu, že princíp právneho štátu je v Ústave Slovenskej republiky vyjadrený v článku I, ktorý zakotvuje, že: ,,Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani [...] Pokračovanie článku Priama demokracia – útopia, alebo blízka budúcnosť? (3) 27. apríl 2012, Prečítané 968x, koloseo, Politika Ak sa sen sníva len jednému, stále je to len sen, ale ak sa ten istý sen prisníva viacerým, stáva sa blízkou budúcnosťou. Aj takto by sme mohli nazerať na vývoj priamej demokracie na Slovensku. Útopia sa často krát stala realitou. Pozrime sa na ďalšie názory s podrobnejšou recenziou na priamu demokraciu. 20. apríla 2012 sa uskutočnila avizovaná diskusia v DK Dúbravka v [...] Pokračovanie článku Priama demokracia – útopia, alebo blízka budúcnosť? (2) 20. apríl 2012, Prečítané 1 028x, koloseo, Politika Vo švajčiarskom Davose sa konal sumit predstaviteľov G-7. Vo svojom záverečnom komuniké vyhlásili, že súčasný akcionársky kapitalizmus sa musí ukončiť z viacerých dôvodov. Medzi najzávažnejšie o.i. sú jeho následky – podporuje konzum a nadmernu spotrebu neobnoviteľných prírodných zdrojov Zeme. V Európe už dlhší čas prebiehajú nepokoje z dôvodov [...] Pokračovanie článku Priama demokracia – útopia, alebo blízka budúcnosť? (1) 18. apríl 2012, Prečítané 1 266x, koloseo, Politika Kauza Gorila odkryla nielen systém korupcie vplyvom finančných oligarchií na politikov, čo možno chápať „len“ ako útok proti demokracii, ale odhalila aj zneužívanie tajných služieb na získavanie informácií, ktoré sa ďalej nedostávali i napriek tomu, že preukazujú trestnú činnosť a ďalšie zneužitie na vydieranie čo vedie na ďalšie a ďalšie korupcie [...] Pokračovanie článku Sloboda prejavu – tajná zbraň štátu proti občanom! 14. apríl 2012, Prečítané 1 575x, koloseo, Politika Dnešný systém je nastavený tak, aby na základe chudoby a nevedomosti obyčajných občanov fungovala hierarchia majetkovej spoločnosti. Hierarchická spoločnosť prežíva len vďaka štátnej anarchii a vojny, ktorú vedú vládnuce skupiny proti svojím vlastným poddaným. A práve systém korupcie zaručuje, aby nedochádzalo k náhodným vzburám proti tejto oligarchii, [...] Pokračovanie článku Politika, súdna moc a pravda. 4. apríl 2012, Prečítané 1 011x, koloseo, súdna moc a pravda Prečítal som si článok “Politika, súdna moc a pravda” uverejnený v SME dňa 26. marca. Autorom článku je Katarína Javorčíková, prezidentka združenia Sudcovia za Otvorenú justíciu. Autorka píše. “Justícii verí menej ako 30% občanov. Prečo a kto za to môže? Aká je pravda o súdnej moci?” Politika ovplyvňuje celú spoločnosť, justíciu [...] Pokračovanie článku Petícia za lepšie Slovensko – prečo tri krát nie! 24. marec 2012, Prečítané 1 095x, koloseo, Politika a voľby Verejnosť už zachytila správu o prebiehajúcej občianskej iniciatíve za vypísanie referenda na otázky, ktoré by mali občanom vylepšiť ich život – Petícia za lepšie Slovensko. Medzi odbornou verejnosťou však dochádza k polemike, či je táto petícia a vôbec celá občianská iniciatíva potrebná z dôvodov vykonateľnosti, alebo je to len zastierací manéver ako občanom [...] Pokračovanie článku Gorila prekričala odkaz g-sedmičky, akcionársky kapitalizmus končí 1. marec 2012, Prečítané 1 969x, koloseo, Politika a voľby Presne o tomto čase pred tromi týždňami sa ukončilo svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose, na ktorom sa po prvý raz rozoberala otázka hladania nového ekonomického modelu, ktorý by vyriešil problémy s ktorými sa potýka dnešný korporatívny kapitalizmu. Na tejto konferencii sa zúčastnilo vyše tisíc rôznych odborníkov z celého sveta. Tri dni diskutovali o [...] Pokračovanie článku Kto sú 99% , 4 časť – MV vydalo Rozhodnutie, ktorým. . . 23. január 2012, Prečítané 1 895x, koloseo, Politika a voľby Ministrstvo vnútra SR – sekcia verejnej správy – odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie vnútorných vecí vydalo Rozhodnutie OVVS 3-2011/029916 v konaní o slobodnom prístupe k informáciám vo veci žiadosti OZ Občianske stredisko pre rozvoj demokracie a ľudských práv, že „v časti žiadosti predloženia prezenčnej listiny zo zasadnutia najvyššieho orgánu [...] Pokračovanie článku Kto sú 99% , 3. časť – Ministerstvo vnútra začalo konať! 4. január 2012, Prečítané 1 838x, koloseo, Politika a voľby Ministrstvo vnútra SR – sekcia verejnej správy – odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie vnútorných vecí oznámilo OZ Občianskému stredisku pre rozvoj demokracie a ľudských práv, že „vo veci Vami predložených informácii týkajúcich sa finančnej podpory občianskej iniciatívy 99% bude konať tunajší správny orgán.“ Občianské združenie Občianske [...]

http://moje.hnonline.sk/blog/6924   Blog používateľa priamademokracia » Publikované: 23. marec 2014   Prečo Róbert Fico odmietol vyzvu do debaty s radovým občanom Vážený pán kandidát na prezidenta SR, s prihliadnutím na realitu, že prezident SR je volený priamo občanmi, vyzývam Vás ako radový, ale systémom poškodený občan do diskusie pred video kamerou, ktorá sa bude prenášať prostredníctvom internetu do viacerých sociálnych sieti a webových stránok » Počet reakcií: 0   » Prečítané 356x   » Hodnotenie: 4 » Publikované: 14. december 2013   Odkaz pre pána Sulíka, k jeho hromadným e-mailom, ktorý posiela každému bez opýtania... Zdravím pán Sulík, pripomínam sa diskusnou reláciou, ktorú som pripravil na Vašu podporu, odmietol ste vtedy prevziať osobný list v ktorom som Vás žiadal o pomoc, neveril ste, že občania potrebujú individuálnu pomoc pri riešenie ich problémov. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 577x   » Hodnotenie: 6 » Publikované: 30. august 2013   Kto je tu vlastne nepriateľ štátu Persona Non Grata? Rakúska verejnoprávna televízia v pravidelnej piatkovej relácii Občiansky advokát rozoberá nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy orgánov verejnej moci.Aspoň takto má minimálne vyzerať otvorená justícia. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 694x   » Hodnotenie: 1 » Publikované: 18. december 2012   17. november 1989 z iného uhľu pohľadu (1) Ako každý rok aj tento rok sa pokúsime pozrieť na udalosti 17. novembra 1989 z rôznych uhloch pohľadu. Tragédiou ostáva skutočnosť, že nova ponovembrová generácia vôbec nevie, čo sa vlastne 17. novembra 1989 stalo. Nevedia, prečo sa to stalo a nevedia zodpovedať ani na ďalšie otázky verejného záujmu. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 496x   » Hodnotenie: 2 » Publikované: 10. december 2012   Spoveď Veroniky Krywultovej (2) Verčin príbeh nabral nové rozmery. Sľuby starostu města Břeclav a sociálnych pracovníčok, že Verči dostane kompletnú sociálnu kuratelu po operácii kolena sa nenaplnili, ba naopak „intrigy“ jej pestúnov za asistencie sociálnych pracovníčok sa stali hrozbou pre Verčinu slobodu. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 600x   » Hodnotenie: 2 » Publikované: 20. október 2012   Alkohol – motor pre biznis s ľudským mäsom Pokiaľ sa niekto ožiera za svoje, no čert ho zober. Niekto pije málo, niekto viac, niekto vôbec a niekto každý deň. Ale kto pije aby zakryl nečisté svedomie, to je už horšie. No kto šliape po ľudskej dôstojnosti aby z toho vytĺkol peniaze na alkohol, to je už barbarstvo. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 1144x   » Hodnotenie: 4 » Publikované: 27. júl 2012   Pre koho je smutné 70. výročie narodenia Vladimíra Mečiara Dnes už môžeme nahlas povedať, že rokom 1989 pod rúškom „nežnej revolúcie“ sa začala etapa „nedobrovoľného“ odovzdávania moci proletariátu politickým elitám prostredníctvom komunistickej strany ako jedinej vládnucej garnitúry v bývalom Československu. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 1630x   » Hodnotenie: 7 » Publikované: 11. júl 2012   Sladká vendeta pre Klausa a Mečiara - „Slovensko – Moravská konfederácia“! Občania sa už prebudili z dlhodobého spánku, do kola opakovanou rozprávkou o lepšej budúcnosti uťahovaním opaskov. Dnes už aj vrabce na streche čvrlikajú, že po majetkovom prevrate v 89-tom si Klaus s Mečiarom rozdelili bývale Československo na dve samostatné teritória s jednoduchým zámerom, teda zlým úmyslom, aby sa každý so svojou družinou mohol hrať na svojom piesočku. » Počet reakcií: 0   » Prečítané 2698x   » Hodnotenie: 6 » Publikované: 12. máj 2012   Pán Fico: „Štát bez práva, zákonnnosti nemá zmysel“ JUDr. Róbert Fico na Devíne 5.7.2007:„Štát bez práva, zákonnosti nemá zmysel“.Žiadame Vás, aby ste tieto slová premenili na skutky. Slovensko má zákony, ale nemá zákonnosť, nakoľko zákony sa „prekrúcajú“ samotnými strážcami zákonnosti, to je problém nevymožiteľnosti práva! Vyzývame Vás na verejnu diskusiu s občanmi » Počet reakcií: 0   » Prečítané 1499x   » Hodnotenie: 6 » Publikované: 1. máj 2012   Pán Fico, takto ste to myslel: „Slovensko je organizovaná zlodejina“ Pán Fico, pred časom napísal brožúru „Slovensko nie je právny štát“, v ktorej deklaroval chýbajúce atribúty pre právny štát. Týmto povedal len „A“ ale nepovedl „B“. Čo je na opačnom konci neprávneho štátu?

 

––––––––––––––––––- 

6. https://youtu.be/JZ8No-uQlfA

pi.oviny z krčmy 6 – Súdy by mali fungovať na dôvere poškodených

Ťažko sa dokazuje týranie detí, keď súdy nechcú akceptovať obrátene dôkazne bremeno, kedy týrana obeť nemusí dokazovať, že je týrana, ale týrateľ musí preukázať že obeť netýral. Veľka „sloboda samosudcov“ dovoľuje tu najväčšiu nespravodlivosť. V jednom konaní mi sudkyňa vyhodila dôkaz zo spisu tzv. „vyreklamovaním“ do iného spisu a teda súd vôbec nezačal posudzovať Návrh na predbežné opatrenia a v druhom konaní zase „samosudkyňa“ nadržiavala navrhovateľke (manželke v rozvodovom konaní) tak zjavne a viditeľne, že mi nedovolila pod hrozbou pokuty 200 euro povedať svoj názro odôvodnenie prečo chcem predvolať svedka – súd o rozvode totiž není len o statusovom postavení ale by mal určiť aj na ktorej strane vidí vinu rozvratu manželstva. Takéto súdnictvo je skutočne len na podporu bezdomovcov a nelegálne tresty týrania nepohodlných osôb.

5. https://youtu.be/VL4-urZR-AQ

pi.oviny z krčmy 5 - O.s.p dovoľuje samovôľu sudcov

Občiansky súdny poriadok je v rozpore so zásadami prirodzených ľudských práv, dovoľuje sudcom samovôľu vo veľkom rozsahu, napríklad v dokazovaní dovoľuje odmietnuť vykonať dôkaz aj keď sa jedná o zjavný na navonok viditeľný sfalšovaný dôkaz. V mojom prípade polícia sfalšovala prerušenie trestného stíhania, len aby som nevyhral prieťahy v konaní. Zjavne sfalšované nakoľko vyšetrovateľ v danom okamihu bol už majorom ale v prerušení konania bol skenovaný jeho podpis s hodnosťou kapitána, čo nezodpoveda skutočnosti. Samosudkyňa odmietla vykonať dôkaz chcemickým rozborom s dátumom podpisu a realitou. Vláda ušetrila 500.000 a ja som stratil všetko od rodinného domu až po rodinu!

 

4.  https://youtu.be/kKM_8Q7ged4

Pi.oviny z krčmy 4 – Elektrobický sudca, predbežný rozsudok, predkladanie dôkazov

Milí priatelia, úpadok morálky v spoločnosti sa najviac dotýka sudcovského stavu, dovolím si tvrdtiť, že bez viny není žiaden sudca, česť výnimkam. Zneužíva sa zastaralý a nedokonalý obťiansko súdny poriadok, aj tu třeba zmenu. Žaloba alebo návrh by mali obsahovaž tabuškové vyhodnotenie, ktoré súd zadá do počátača a prevé pojednávanie otvorí elektronická sudca, ktorý už predbežne určí na ktorej strane je vina, ptom priebežne aby mohli obe strany doplňovaťdokazovanie až do ukončenia pojednávania včetne při záverečnej reči.

 

3. https://youtu.be/pkpzZb1Y-ls  https://www.youtube.com/watch?v=pkpzZb1Y-ls&feature=youtu.be

Pi.oviny z krčmy 3 - tajný dohľad nad občanmi - predmet štátneho tajomstva

Zkorumpované súdy je verejné tajomstvo ale predmetom štátneho tajomstva je politická korupcia súdov v občianských konaniach a politická korupcia polície a prokuratúry v trestných podaniach, a čo je najhroznejšie je prikaz "tajného dohľadu" ignorovať pri výkone rozhodnutí čl. 154c ˇUstavy SR v prípadoch tzv. "Perzona Non Grata" (nepohodlných občanov)  pri ich odvolávaní na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred domácimi zákonmi. To je novodobí fašizmus - nadvláda jednej skupinky občanov nad ostatnými!!

 

2. https://youtu.be/tu6vnWzVunY

Pi.oviny z krčmy 2 – Úpado morálky sudcov – zaviesť poroty

Nevymožiteľnosť práva a chýbajúce diskusné relácie v ktorých by občania mohli prehovoriť o nespravodlivosti a chladných zákonov zapríčinili úpadok morálky a preto by sme mali presadiť v žalobách proti štátu 12 členné poroty a v občianských súdnych sporov ľudový tribunál aby sme zamedzili aby zakomplexovaní samosudcovia, samosudkyňe rozhodovali v prospech finančných žralokoch a politickej korupcie a rôznych mafii.

 

1. https://youtu.be/--Y35AJuHdk

Pi.oviny z krčmy 1 – datové schránky

Nevymožiteľnosť práva a neobjektívne média uprednostňujúc hudobné klipy pred diskusnými reláciami zapríčinili úpadok morálky do takej miery, že kým švajčiari sa aj v hostincoch rozprávajú o referendových otázkach, v naších pohostinstvách sa väčšinou rozprávajú samé pi.oviny, tak si aj ja dovolím hovoriť o užitočnejších pi.ovinách tento raz - prečo nemáme datové schránky so zaručeným elektronickým podpisom pre každého občana ako v susednom Česku?

 

 

---------------------------------------------------------------------------

https://www.youtube.com/watch?v=Rd3PznbKCxw&t=3750s na námesti celý protest

https://www.youtube.com/watch?v=471unekQs_4 ja reštartujme spoločnosť  Tu v PC

https://soundcloud.com/slobodnyvysielac/konspiracny-byt-22-2016-11-10?in=slobodnyvysielac%2Fsets%2Fkonspiracny-byt rozhlasova relacia

https://www.youtube.com/watch?v=wulUdVwR_Ks

https://www.youtube.com/watch?v=FNppBclfd5Y

https://www.youtube.com/watch?v=gFveYYC-t9o

https://www.youtube.com/watch?v=0IRLfWAEXsQ

 

 

--------------------------------------------------------------------------------

https://youtu.be/6CMc3w1SpPQ

Publikováno 4. 10. 2017

Eduard Hakl: SIS Slovenská informačná služba vraždí starých ľudí aby sa ušetrilo na sociálnych výdavkoch, vraždí detí aby príslušnici SIS získali majetok ich rodičov…….
http://blog.hlavnespravy.sk/author/ka... 

Šokujúce informácie vypovedal bývalý príslušnik SIS Eduard Hakl vo svojej knihe ODHALENIE SLOVENSKEJ INFORMAČNEJ SLUŽBY: PODĽA SKUTOČNÝCH UDALOSTÍ, je ochotný podať svedectvo pred súdmi o konkrétnych vraždách príslušnikmi SIS, je ochotný riskovať svoj život za odhalenie zákulisia SIS, ktorá je chobotnica oligarchie aby mohli beztrestne sa obohacovať na náš úkor, SIS, ktorá za naše peniaze nás vraždí a prenasleduje, podať svedectvo, že SIS ma „dlhé prsty“ a zasahuje do každej sféry nášho života, má pod kontrolou políciu, prokuratúru a dokonca aj súdnictvo. 1858 zhlaidnutí

 

 

https://youtu.be/cUgvZad9amM

Publikováno 11. 8. 2017

Relácia venovaná Návrhu na Rozsudok nad Mečiarovými amnestiami podaným poškodeným občanom Jánom Molnárom v priamom prenose s členmi Občianského trobunálu a návrhu na zrušenie SIS, ktorá vraždí deti rodičom ktorým potrebujú privodiť rozkol v rodine, rozvod s cieľom zmocnenia sa ich majetku. V relácii zaznejú úryvky z knihy Eduarda Hakla Odhalenie Slovenskej informačnej služby PODĽA SKUTOČNÝCH UDALOSTÍ, ktoré by mali presvedčiť občanov aby sme sa spojili a vytvorili spoločne verejný tlak na zrušenie SIS Slovenskej informaťnej služby. 812 zhliadnuti

 

 

 

https://youtu.be/IDZzQUC_lio

Publikováno 28. 12. 2016

Ľudské práva sa porušujú úmyselne štátnou oligarchiou, ktorá prijíma zákony napríklad zákon o dobrovoľných dražbách v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čoho je dôkazom, že tento zákon bol novelizovaný lebo umožnoval "tzv. dobrovoľne držby" nedobrovolne ukradnúť obydlie v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka. Tajný dohľad nad občanmi protizákonne zbiera údaje o osobách, ktoré si oligarchia označila ako "persona non grata" tzv. nepohodlných aktivistov. Odvolávame sa na slová Martina Bavolara, ktorý presne pomenoval novodobú mafiu. Pozrite a dozviete sa viac ako ďalej. ZMENA čaká za dverami!!!!  316 zhliadnutí

o                                             

 

 

 

------------------------------------------------------------------------------

 

Dom- Feriancik-kamil-maco-izby

https://drive.google.com/drive/u/0/folders/0ByP6jKs_69wCdDJpbmJVYW5pTzg

Moja svadba

Ospravedlnenie : https://youtu.be/vDwTxs7xvFM

Rene Molnaru, ospravedlnenie za incident

Toto video nie je verejne, je určene len tomu kto pozná linku a to havne pre SBS a vedúcich pracovníkov nemenovaného internátu. Stal sa omyl, že do apartmanu pre dve osoby v momente koronavirusu prestala fungovať jedna karta a to jej ako spoluubytovanej, vzhľadom na jej psychicku poruchu osobnosti nezvladla toto tzv. "väzenie" a opila sa dostala sa do stavu nepričetnosti halucinacii a volala policiu na svojho druha a vznikol škandal, ktorý mal za následok nepredlženie zmluvy na ďalši rok pre kancelariu a tým nemáme kde uschovať naše veci z vyše 7 rokov pôsobenia hlavne z právnych veci, fasciklov zo súdov, počitače až po oddychovú valendu. Toto je jej ospravedlnenie s vierou, že sa veci urovnaju lebo aj psychicky chorý človek má právo na dôstojný život a ohľaduplne zaobchadzanie.

 

Od konca https://youtu.be/gHsTYajYoco vyhrazanie 14.2.2020

https://youtu.be/E88k4Kjl3C8 toto funguje video z 30.12.2019 spoved vianoce až po apartman 

https://youtu.be/gyAOizHKxUQ video z 8.6.2020 nôž, kladivko a sekáč na mäso

 

https://youtu.be/G05xlP2qhmw  spoved modre tričko

 

https://youtu.be/1nWMZBKH50k Odkaz pre Danielu Molnárovú

 

 

 

 

-